Reakcia na blog J. Banáša

Blog  |  Ján Papuga  |  Konferencia  |  07.07.2016 00:52

Prečítal som si na popud kolegyne blog spisovateľa J. Banáša o našom poslednom protestnom pochode, ktorý neviem, pre aké príčiny nazval štrajkom. Kolegyni som sľúbil, že zareagujem. Hoci... neviem, či to má význam... Nech robím, čo robím, nepochopil som, čo tým textom chcel autor povedať. Možno nejaká konšpirácia, provokovácia, hyperrealizmus, mystifikácia, skutočne neviem. Ak je to kapitola z jeho novej knihy, to beriem. Literatúra je fikcia, znesie všetko, sám píšem. Ale blog má inú ambíciu a nemal by klamať.

Po prvé, pán autor má naozaj veľkú fantáziu, ak prirovnal naše pokojné zhromaždenie k prechádzke maturantov. Isto je pre takúto obrazotvornosť úspešným autorom. A možno nám tým chcel naznačiť, že sme mali byť radikálnejší (nerobiť iba prechádzku), v tom prípade mu krivdíme. Po druhé, väčšina učiteľov ovláda prinajmenšom základy angličtiny, takže neprotestovali len angličtinári, ako to J. Banáš chce čitateľom z podivných dôvodov vsugerovať. A prečo ženský rod – angličtinárky??? Keby tam aspoň sekundu bol, zistil by, že práve na týchto našich protestoch sa ukazuje, že aj muži zotrvávajú v školstve a bojujú zaň aj s rizikom označenia „rebel“. Ďalšie klamstvo. Účelové? Po štvrté, boli tam desiatky kamier a fotoaparátov, ktoré nemali šancu zobraziť iba jeden uhol pohľadu. Ak by si pán Banáš pospájal pár fotiek a videí, neselektoval iba jedno médium, zistil by, že nás isto nebolo 160, ale minimálne 1600 (no opäť tu prechádzame do problému: kvantita alebo kvalita je dôležitá? Veď ani v nežnej revolúcii nebola väčšina v uliciach.). Každý učiteľ vám rád vysvetlí, že dojem o kvantite na danej akcii sa nerobí podľa fotky. To, že médiá rady zveličujú, riešte osobitným blogom adresovaným im. A nie tým, že ste skreslili smutnú realitu učiteľského stavu na základe jedinej fotky. Na mediálnej výchove je základnou tézou overovanie. Ako pracujú médiá, je téma, ktorú učitelia sotva ovplyvnia. Ak však pôjdeme do detailov, tak prídeme na to, že novinári z EÚ v duchu udržania solidarity, si nevšímajú nepokoje, keď je tu predsedníctvo EÚ. Je to presne to isté, ako keď hlaváči z EÚ neriešia aktuálne problémy v NRSR a vo vláde. Nie preto, že by sa s dianím stotožňovali, ale preto, že sa to nepatrí (istý druh zvrátenej diplomacie). Jednoduchá nepísaná dohoda. Ale čo s tým máme my, učitelia? Desiatky zahraničných turistov nás oslovovali a držali nám palce a spravili možno viac ako relevantné médiá. Po piate, vyjadrenie, že sa do tohto počtu rátali aj prihliadajúci, a že študenti dostávali za pochod eurá, je pokus o humor alebo skvelá textová skratka konšpirátora. Po šieste, aj ruské médiá sú predsa zahraničné... Škoda, že J. Banáš nevie lepšie hľadať, lebo o štrajku informovalo aj zahraničie mimo Ruska. A to, že to robili naše médiá masívnejšie? Preboha, veď je to senzácia! Okrem toho už mnohé chápu, aká je situácia v školstve a sprevádzajú naše aktivity. Ak zajtra bude protest proti iluminátom, takisto budú tam. Je to ich úloha, cieľ, portfólio, zámer. A tomu sa ozaj tešíme, lebo kde nepomôže zdravý rozum, ktorý sme doposiaľ riadiacim orgánom ponúkali, tam pomôžu médiá. No a po šieste, ak píšeme naše vyhlásenia v angličtine, v medzinárodnom jazyku, asi chceme upozorniť zahraničie na to, čo tí naši tu nepochopili v slovenčine nepochopili.

Autorov príspevok, ktorý schválne neuvádzam, nechcem mu robiť reklamu, mi pripomína dadaistický text bez myšlienky alebo s myšlienkou úplne inou, t. j. ako majú žurnalisti tvoriť. Nepoznám Banášovu literatúru, ale za svet neviem pochopiť, ako môže najúspešnejší spisovateľ vytvoriť text uvedenej „kvality“. Okrem toho som mal „šťastie“ vidieť pána Banáša moderovať, a to vyzeralo presne tak, ako kritizovaný text. Majster slova by mal vážiť kompozíciu, slová a myšlienku, ktorá sa síce môže schovávať za surrealizmom, avšak nie v blogu, ktorý má ľudí priviesť ku konštruktívnemu mysleniu.

A posledný môj odkaz: bol som na štrajku a nevidel som tam ľudí, z ktorých sa má robiť posmech. Ale ľudí, ktorí dôkladne poznajú školstvo, chcú mu pomôcť, roky sa preň rozdávajú, dobrovoľne obetujú svoj čas v jeho prospech a vidia jeho perspektívy, ktoré si neodnesú len učitelia.




Hodnotenie:    | Zobrazení: 1869


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár


*Pridať komentár