Budúcnosť Slovenska zbadáte v rebríčku PISA

Blog  |  Ján Macek  |  Quo vadis, slovenské školstvo?  |  06.12.2016 21:55

Tak sme opäť klesli v rebríčkoch testovaní PISA. No čo už. Asi si pôjdem k pani riaditeľke poprosiť žiadosť "Sypanie si popola na hlavu", prípadne formulár "Sebahodnotenia učiteľa", alebo pohľadám na internete žiadosť o predatestačné vzdelávanie s témou „Ako zdevastovať školstvo“. Rozmýšľam, či prázdne kolónky v dokumentoch potom budem vyškrtávať z pravého dolného rohu, alebo z ľavého dolného rohu, veď v triednej knihe to robím každý deň a je pravdepodobné, že to bude všade.

Učím od roku 1993 a odhadujem, že viditeľný úpadok nášho školstva trvá približne od roku 2000. Po reforme verejnej správy a prenesení škôl pod zriaďovateľov (VUC, 3 ministerstvá, mestá a obce) sa úpadok stal zjavnejším, no a po Mikolajovej deforme v roku 2008 sa stal do oči bijúcim.

Kto za ten úpadok môže? Okrem predchádzajúcich vlád, ktorých vzdelávacia politika bola založená na dojmoch a nie faktoch, je to hlavne Fico a jeho družina, ktorí sú pri moci už viac ako desať rokov. Sladké sľuby a bujačie rečičky premiéra Fica školstvu nijako nepomohli. To je aj naďalej na vzostupnej trajektórii. Jeho posledný výrok, že vraj školstvo je víťazom rozpočtu, nemá zmysel komentovať. Pokiaľ bude Fico a jeho družina pri moci, tak sa v školstve nezačnú diať systémové pozitívne zmeny. Aké to sú?

Tak v prvom rade je to viac peňazí do školstva. Ja viem, už je to nudná téma, ale ja to musím opäť napísať. Žiadna reforma školstva, žiaden posun školstva vpred, nebude bez razantného navýšenia rozpočtu školstva fungovať!

Kľúčovú úlohu v školstve v zmysle nadobúdania vedomostí žiaka má učiteľ, jeho kvalita. Učiteľom je nutné zvýšiť platy tak, aby priemerný plat učiteľa bol dlhodobo stabilizovaný na 80 % priemerného platu vysokoškolsky vzdelaného pracovníka na Slovensku.

Až učiteľské platy dosiahnu túto métu a budú si ju držať, potom začnú o štúdiu učiteľstva vážne uvažovať nadanejší šikovnejší a charizmatickejší študenti gymnázií či stredných škôl. Až sa dosiahne táto méta, potom nebudú mladí šikovní učitelia a učiteľky po pár rokoch praxe za katedrou zo školstva pri prvej ponuke dvojnásobného platu utekať.

Entuziazmus mladých zanietených progresívnych učiteľov nie je večný - ešte ste v školstve? Vyprcháva pri pohľade na výplatnú pásku, pri požiadaní v banke o hypotéku, či tiež v každodennej realite polovojenského pracovného režimu škôl ochutenom nezmyslenou a kontraproduktívnou byrokraciou.

Školstvo sa na Slovensku dlhodobo zanedbávalo. Politici len verbálne deklarovali a deklarujú, že školstvo je priorita. Len verbálne! Dôkazom toho je napríklad aj fakt, že nastupujúci mladí učitelia majú tarifný plat o 40 € nižší, ako je minimálna mzda 4. stupňa náročnosti, kde môžeme smelo zaradiť učiteľské povolanie. http://www.minimalnamzda.sk/narocnosti.php

V druhom rade je to príprava budúcich učiteľov na vysokých školách. Keď som študoval, tak som považoval štúdium za nedostatočné, nekvalitné, zbytočne preteoretizované, akademické pózerstvo. Prax bola nedostatočná a nebol tam ani náznak symbiózy teórie a praxe. Pamätám si, že na seminároch didaktiky (dnes už pána profesora) som rozmýšľal, na čom ten docent fičí. Čítal nám svoje skriptá, kde sa to hemžilo prapodivne pospájanými cudzími slovami do akademicky znejúcich viet.  Tie jeho skriptá boli dobré len na to, že som si následne musel zalistovať v slovníku cudzích slov a ako budúcemu učiteľovi mi nedali nič, skôr naopak, zabil som zbytočne čas. Od 50 ročnej učiteľky, u ktorej som mal asi mesiac pedagogickú prax na ZŠ, som sa toho dozvedel oveľa oveľa viac a ochutnal som aspoň trošku empirický výskum.

V treťom rade je to sústavná metodická a didaktická podpora učiteľov. Máme síce organizácie (Metodicko pedagogické centrá) ktoré to majú vo svojom programe, ale tie sa zmenili na organizácie pre využitie eurofondov. Metodická a didaktická podpora učiteľov sa zmenila na lov kreditov, písanie atestácií a vykazovanie prdnutia na záchode v hoteli v Tatrách. Kreditno-atestačný systém školstvo nezlepšil, len skomplikoval a pokazil.

V ďalšom rade je to zlepšenie riadenia škôl. Kvalita riaditeľov je pre školstvo kľúčová. Čo z toho, ak v škole bude množstvo entuziastických kvalitných učiteľov, keď za riaditeľa školy im ľudia čo nikdy neučili, vyberú neschopného človeka, dosadeného po známosti, či po politickej (obecnej, mestskej) línii. Samotní učitelia majú pri výbere riaditeľa slabý hlas.
Riaditelia väčších škôl, čím väčšia tým horšie, dnes nemajú šancu zaoberať sa tým, kvôli čomu vlastne existujú – teda riadením výchovno-vzdelávacieho procesu, každodennou komunikáciou s učiteľmi, pomocou učiteľom. Sú zavalení byrokraciou, ekonomickými otázkami školy, musia riešiť poruchy investície projekty plány, pendlujú medzi úradmi, nemajú čas ani na skenovanie každodennej reality v škole.

No a v poslednom rade je to zmena kurikula. Ako štátneho, tak aj školských. Je potrebné sledovať trendy vo vývoji priemyslu, ekonomiky. Ako bude vyzerať Slovensko o 20, 30 rokov? Je čoraz jasnejšie, že Slovensko zaspalo dobu. Pripravujeme deti na ich život v 20. a bohužiaľ niekedy mentálne aj v 19. storočí. Na kľúčové schopnosti a vedomosti v dohľadnej budúcnosti sa nedáva dôraz.

Napríklad vyučovanie Informatiky je na našich základných školách považované za doplnkový „oddychový“ vyučovací predmet. Výuka programovania by mala byť na piedestáli, hneď vedľa vyučovania matematiky a materinského jazyka, podobne ako je to napríklad vo Veľkej Británii. Deti by mali mať možnosť hrať sa s robotmi, učiť sa ich programovať. O 20 rokov bude množstvo pracovných pozícii nahradených robotmi. Vodiči, bankoví úradníci, účtovníci...Možno ste si prečítali reportáž z predvolebného USA, kde jeden podnikateľ zo stredozápadu povedal –„Prácu dnes neberú Američanom Číňania, ale roboty. Jeden robot nahradí 50 zamestnancov.“

Kladiete si otázku, čo budú robiť všetci tí ľudia, ktorí prídu v dôsledku zavádzania robotizácie a automatizácie o prácu? Podobnú si asi kládli aj ľudia pri rozbiehaní priemyselnej revolúcie, keď vtedy v poľnohospodárstve pracovalo 95 % obyvateľstva.

Budúcnosť sa začína v školských laviciach. Budúcnosť Slovenska zbadáme v rebríčku PISA. 


PS: Michio Kaku o budúcnosti práce
https://www.youtube.com/watch?v=8eP7nuZgNqU


Hodnotenie:    | Zobrazení: 2698


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Jaroslav Boroš | (07.12.2016 05:55 - neprečítaný)

Skutočne brilantne napísané. Naše školstvo je v neskutočnom marazme (alebo to napíšem pekne po slovensky? ,,,,,,,,) - a z roka na rok je to horšie a horšie. Samotní učitelia už roky poukazujú na túto skutočnosť a "kompetentní" sú roky hluchý, slepí, arogantní, ... a keď počujem vyjadrenia terajšieho ministra školstva (ale ani jeho predchodcovia neboli na tom lepšie), tak sa ma zmocňuje zúfalstvo ,,,

* Reagovať | Vladimír Crmoman | (07.12.2016 08:51 - neprečítaný)

Realita: Výsledky našich žiakov sa čoraz viac zhoršujú.
Fikcia: Vládna propaganda o zvyšovaní rozpočtu pre školstvo a najväčšej reforme za 25 rokov.
link youtube: https://www.youtube.com/watch?v=RubECWm03UA&t=16s
03.12.2016; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy



* Reagovať | Viera Dzurňáková | (07.12.2016 20:51 - neprečítaný)

Treba myslieť pozitívne a tešiť sa, že nie sú výsledky testovania PISA horšie.

* Reagovať | Alena Repovská | (08.12.2016 14:35 - neprečítaný)

Neviem, či rebríček PISA je takým dôležitým ukazovateľom budúcnosti Slovenska...pozrite na stránke NUCEM- ukážky z čitateľskej gramotnosti, konkrétne úlohu č. 2 a jej hodnotenie (neviem, kto vyhodnocoval):
Otázka znela: V čom je základný rozdiel medzi nektárom a medom?
Odpoveď podľa NUCEM - u:po d) v druhu včely, ktorá látku vyrába
Ak si prečítate text ukážky, malo by Vám vyjsť niečo iné...a) v podiele vody obsiahnutej v látke
Budem rada, ak niekto zareaguje.

* Reagovať | Renáta Titková | (11.12.2016 12:42 - neprečítaný)

Zúčastnila som sa kontinuálneho vzdelávania k rozvoju čitateľskej gramotnosti a k príprave textov a testov pre čitateľskú gramotnosť. Pani lektorka (bola z NÚCEM – u) nám ohľadom tvorby podkladov a ich vyhodnocovania pre testovanie povedala zaujímavú skutočnosť. Pri tvorbe možných odpovedí na danú otázku (vyplývajúcu z textu) sa môže stať , že konkrétna osoba, ktorá určuje správnu odpoveď, do možných riešení nezahrnie všetky správne možnosti (znamená to, že žiak môže správne odpovedať, ale nakoľko jeho myšlienkové vyjadrenie, keď z textu vyvodzuje fakty na základe porovnávania, kombinovania a zovšeobecňovania, napísal možno aj správnu odpoveď, ale preto, že nie je zahrnutá v možných odpovediach, nebude mu vyhodnotená ako správna. Samozrejme, týka sa to úloh, otázok, pri ktorých má žiak vyvodzovať závery, kriticky analyzovať a hodnotiť. V podstate veľakrát zohrá svoju negatívnu úlohu subjektívny faktor autora možných správnych testových odpovedí.

* Reagovať | Vladimír Stančík | (18.12.2016 20:54 - neprečítaný)

Bez toho, že by som chcel podceňovať výsledky PISA, si myslím, že hlavný dôvod slabých výsledkov nie sú vedomosti a schopnosti žiakov, ale slabá motivácia dosiahnuť čo najlepší výsledok. Žiaci necítia zodpovednosť za dosiahnuté výsledky vidíme to každoročne v testovaní 9, kde im je v podstate jedno ako to dopadne(česť výnimkám), pretože výsledky v testovaní zohrávajú minimálnu úlohu pri uchádzaní sa na strednú školu.


*Pridať komentár