Píšte všetci modrým perom a jediným typom písma

Blog  |  Miroslav Sopko  |  Školstvo  |  23.05.2017 08:55

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zverejnilo minulý týždeň dodatok k Štátnemu vzdelávaciemu programu, kde okrem navýšenia jednej hodiny dejepisu rieši i spôsob, akým sa deti majú v škole učiť písať.

Vsunutá formulácia o dôraze na písanie spojitým písaným písmom je fackou do tváre všetkým z takmer stovky škôl – teda skoro 400 učiteľom, deťom a ich rodičom, ktorí už päť rokov na Slovensku používajú nespojité písmo Comenia Script. Ak by si niekto myslel, že preháňam a predsa jedna formulácia nemôže nič zásadne zmeniť - pozrite si v danom dokumente i vzdelávací štandard, kde je presne zadefinované podľa akého typu písma sa deti majú učiť písať - viď obrázok ako vyzerá príloha s odporúčaným vzorom písma. 

 

Z názoru učiteľov o vhodnosti nespojitého písma: 
  • Tým, že sú tvary písma bližšie tlačenému písmu, umožňujú zjednodušiť systém čítania a písania. Deti sa nemusia učiť písmená štyri, ale len jedno alebo dve. Jednoduchšie písmo pomáha viac porozumieť textu, než písmo zložitejšie, ktoré môže odvádzať pozornosť od obsahu.
  • Ostáva viac času na aktivity rozvíjajúce čitateľskú gramotnosť - písanie je najťažšia časť slovenského jazyka v 1.ročníku. Nestráca sa drahocenná energia na nezmyselné požiadavky dodržiavania tvarov, od ktorých väčšina starších žiakov a dospelých upúšťa. Čas sa využíva na zmysluplné aktivity.
  • Konkrétne Comenia Script má vypracované ťahy pre pravákov i pre ľavákov, čo princíp súčasného písma neumožňuje.
  • Neobstojí tvrdenie, že sa nerozvíja jemná motorika ruky. Naopak, dobrý učiteľ má viac času na aktivity rozvíjajúce jemnú motoriku, ktoré sú však pre deti príťažlivejšie a ako vieme, to čo nás baví a zaujíma, náš mozog oveľa lepšie prijíma.
  • Ďalšia obrovská výhoda - vieme, koľko málo času trávia rodičia so svojimi deťmi. Pri domácich úlohách z písania Comenia Script trávia obidve strany minimálne polovicu času ako je to pri klasickom písme. Dôkazom je napr. odstránenie nacvičovania spojov ako je vr, om, or, by, so,va... a môže sa ísť na spoločnú vychádzku alebo výlet do prírody, či spoločne si prečítať knihu.

Celý článok je dostupný na miroslavsopko.blog.sme.sk/c/455542/piste-vsetci-modrym-perom-a-jedinym-typom-pisma.html



Hodnotenie:    | Zobrazení: 3488


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Renáta Titková | (25.05.2017 21:03 - neprečítaný)

Rada by som sa podelila s Vami o môj názor na učenie sa písaného písma v školách.
Som učiteľka s tridsaťročnou pedagogickou praxou prevažne v prvom ročníku ZŠ. Naučila som písať stovky detí. Moje dlhoročné pôsobenie v prvom ročníku ma utvrdzuje v názore, že by sme nemali dopustiť, aby deti nedostali možnosť osvojiť si písané, plynulé písmo.
Šesťročné deti sú veľmi zvedavé, tvorivé a nadovšetko tvárne. Moji prváci sa vždy s radosťou a zanietením učia písať. Zvedavé sú na „tlačených aj písaných kamarátov“, na „malých aj veľkých kamošov“ (t. j. písmenká). Detský rozumček je ohromne učenlivý, pri písaní písaného písma sa zdokonaľuje jemná motorika detskej ruky, plynulé ťahy rukou sú jednou z podmienok rozvoja jemnej koordinácie ruka – oko – mozog. Počas písania sa deti upokoja, zvýši sa ich pozornosť a sústredenie. Vždy sa veľmi tešia na písanie. Veľmi rady a krásne píšu. Písanie v rámci domácej úlohy im zaberie približne sedem až osem minút. Nie viac.
Písané písmo je charakteristické pre každého jedinca, veľa zaujímavého by v tomto smere povedala a odhalila grafológia. Tak, ako má človek jedinečné daktyloskopické odtlačky prsta, tak jedinečné a originálne má aj písmo. Samotný podpis jedinca je charakteristickou výpoveďou o jeho autorovi.
Osvojenie si písaného „plynulého“ písma ja osobne považujem za vyššiu schopnosť našej rozumovej poznávacej činnosti. Nie je správne hodnotiť či klasifikovať známkou písmo, nakoľko každý žiačik má svoje typické charakteristické prvky a znaky v písanom prejave. Písmo môžeme hodnotiť z pohľadu čitateľnosti. Písanie písaným písmom má aj časový rozmer, je rýchlejšie a plynulejšie. Správna metodika výučby písania zaručí správne osvojenie si písaného písma žiakom.
Tvar písaného písma, jeho výška, sklon, umiestňovanie rozlišovacích znamienok, pomer veľkosti veľkých a malých písmen, písanie horných a dolných slučiek, prítlak na podložku s písacím materiálom, to všetko je typické a aj geneticky podmienené pre každého z nás. V prospech písaného písma hovorí aj fakt, že pri uchádzaní sa o zamestnanie v špičkovej zahraničnej firme sa často vyžaduje životopis nielen v tlačenej, ale aj v písanej podobe.
Postupom času si dospievajúci mladý človek nájde svoj štýl písma, písania. Mnohí začnú preferovať tlačené písmo, „zmiešané“ písmo, ale to by nás natoľko nemalo ovplyvniť, aby sme našim prvákom nedali možnosť spoznať a osvojiť si písané, plynulé písmo. Už sme toho priveľa pomenili za tie roky „hľadania sa a vylepšovania“ vo vzdelávaní.
Takmer tridsať rokov žije a pracuje moja známa v Kalifornii. Vždy, keď zavíta na Slovensko, rozpráva nám, ako americkí kolegovia obdivujú jej písané písmo. Je na to patrične hrdá!

* Reagovať | Miroslav Sopko | (29.05.2017 12:44 - neprečítaný)

Pani Titková, zhodneme sa určite na tom, že písané písmo má byť predovšetkým úhľadné a čitateľné, samozrejme, napísané bez gramatických chýb. Bola by ste prekvapená, keby ste poznala úroveň písania nespojitým písmom, najmä v prípadoch žiakov, u ktorých sa začínajú objavovať poruchy učenia, alebo sú ľaváci. Direktívnym nariadením, že existuje len jeden schválený typ písaného písma, sa stovka škôl a zhruba 400 učiteľov dostáva do úlohy nesvojprávnych jedincov, ktorým je potrebné všetko nariadiť.

* Reagovať | Renáta Titková | (30.05.2017 18:41 - neprečítaný)

Pán Sopko, napísala som o svojej skúsenosti overenej vlastnou dlhoročnou pedagogickou praxou s prváčikmi. Učila som aj veľa detí s ADHD, ADD a s rôznymi poruchami pozornosti a učenia sa. Všetci sa naučili písať, čítať a počítať. Písať sa zdarne naučili aj ľaváci. A to písané písmo, ktoré máme vskutku jedinečné, by nemalo byť až tak zatracované, či prirovnávané k drilu (nie je pravda, že by deti boli „drilované“ pri učení sa písať). Upozornila som aj na fakt, že krasopis už nehodnotíme, asi ste si to pri čítaní nevšimli. Krasopis nie je cieľom osvojenia si písania. V každom Šlabikári (v ponuke sú štyri) máme predpísaný vzor pre tlačené aj písané tvary písma. Neviem, ako sa mohlo stať, že spomínaných 400 učiteľov svojvoľne prvákom zaviedlo iný typ písma - z akých učebných zdrojov vlastne učili?
Teraz trochu hlbšia úvaha. Pred takmer 30 rokmi sme si zlikvidovali odborné školstvo. Teraz ho opäť musíme budovať od začiatku. Chcela som tým poukázať na to, že je neprípustné zasahovať do školských osnov „podľa módy“. Dôsledky takýchto amatérskych pokusov sa prejavia až v dlhšom časovom horizonte, a na to väčšina „odborníkov“ nepomyslí.

* Reagovať | Miroslav Sopko | (30.05.2017 23:04 - neprečítaný)

Pani Titková, vyjadrím sa najmä k tejto formulácii: "Neviem, ako sa mohlo stať, že spomínaných 400 učiteľov svojvoľne prvákom zaviedlo iný typ písma - z akých učebných zdrojov vlastne učili?" Tak položme na stôl fakty. Dovoľte mi zacitovať z výsledkov experimentálneho overovania schváleného rozhodnutím Ministerstva školstva č. 2013-5884/39311:6-921 z 21. augusta 2013 (gestor Agentúra na podporu výskumu a vývoja a Pedagogická fakulta UK Bratislava), kde sa v záverečnej správe na str. 31 a 32 píše: “Rovnako veľmi pozitívne hodnotíme zavedenie nového typu písma (Comenia Script), ktoré sa deti v prvom ročníku učili. Vo všetkých testovacích úlohách, kde sa od detí žiadala písomná odpoveď deti z experimentálnej skupiny podali lepší výkon ako deti z kontrolnej skupiny Môžeme teda konštatovať, že nespojitý typ písma deti nijak neznevýhodňuje pri písaní diktátov alebo slohu. Práve naopak, vďaka tomu, že v experimentálnych triedach venovali menej času nácviku písma a bolo viac priestoru na prácu s porozumením a produkciou naratív a na prácu s ortografickými aspektmi slovenského jazyka, deti z experimentálnej skupiny sú lepšie v pravopise a ich spontánna písomná produkcia je obsahovo bohatšia a lepšie štruktúrovaná.”

* Reagovať | Renáta Titková | (31.05.2017 16:54 - neprečítaný)

Pán Sopko, nemá zmysel viesť takýto dialóg cez Zborovňu. Mnohé výskumy a rôzne agentúry občas pracujú na požiadanie objednávateľa. Svojim príspevkom som chcela poukázať na písmo, ktorým sme sa aj my učili písať a myslím si, že sme vcelku úspešní a múdri ľudia. Ale aj tak stále neviem, z akých Šlabikárov týchto 400 učiteľov učilo.
Želám Vám pekné prázdniny a veľa múdrych rozhodnutí.

* Reagovať | Monika Klimová | (26.05.2017 10:07 - neprečítaný)

Pani Titková, úplne s Vami súhlasím. Učím viac ako 20 rokov a momentálne prváčikov. Písané písmo je potrebné zachovať tak ako je.

* Reagovať | Viera Dzurňáková | (26.05.2017 18:18 - neprečítaný)

Neučím prvákov, ale zaujímajú ma názory na túto tému.
Existuje hodnoverný výskum, ktorý sa zaoberá výhodami a nevýhodami spojitého a nespojitého písma? Ak existuje, kde si ho môžem prečítať?

* Reagovať | Mária Peťová | (31.05.2017 00:27 - neprečítaný)

Skôr by som sa zamerala na to ako na výskum, či my dospelí využívame výhradne spojité písmo v bežnom živote. odhliadnuc od podpisov na úradoch a v bankách. Tam už tiež máme skeny odtlačkov, hlasovú službu a podobné veci. Ja som sa na pošte podpísala nespojitým a nikoho to nezaujímalo. Podpisový vzor v banke môžem kedykoľvek zmeniť na nespojité, alebo na comenia script. Kde je vlastne problém? Na čo tak zúfalo potrebujeme predpísané spojité písmo? Lebo história na SK? Lebo zvyk? Lebo čo vlastne?

* Reagovať | Ema Kaplocká | (30.05.2017 19:25 - neprečítaný)

Učím 34 rokov a som jednoznačne za zachovanie písaného písma. O tom je ten chaos v školstve. Každý si učí "odbuka, dobuka". Deti pri migrácii majú z toho guláš. Na základnej škole sa má učiť učivo predpísané ŠVP. Základná škola je ZÁKLADNÁ, NIE ODBORNÁ. Nie som proti školám, ktoré majú výberové triedy a učia nad rámec ŠVP. Tlačené písmo sa volá od slova TLAČIŤ. Písané písmo je nazvané od slova PÍSAŤ. Riešime tu problémy, ktoré sú (myslím si) nepodstatné. Dejepis? - veď učivo v tom chaose sa dá presunúť z ročníka do ročníka (s čím sa tiež nestotožňujem). V každej základnej škole v každom ročníku by malo byť zaradené to isté učivo. A čo sa týka prvákov - platí dvojnásobne. Prváci sa majú naučiť čítať, písať a počítať. K žiakom, ktorí sú dysgrafici, aj tak pristupujeme individuálne a hľadáme, čo je pre nich lepšie, jednoduchšie, ľahšie,... Toto všetko je o ničom inom, iba o KOMERCII, peniazoch, honorároch za kde-aké pracovné zošity, učebnice, zošity s farebnými obrázkami, na ktoré rodičovská verejnosť častokrát aj tak nemá peniaze. Nemyslím si, že by dnešné deti boli menej inteligentné ako boli pred 20, 30, 40-timi rokmi. Sú z nich vysokoškolsky vzdelaní odborníci, vedci, lekári, inžinieri, pedagógovia, či vyučení šikovní remeselníci. Podstata celého chaosu spočíva v školskom systéme vôbec. Uznávané školstvo tu už bolo. Kedy bude a či vôbec bude, to je teda otázka. Každý nový minister chce prísť s niečím novým, ale vôbec nehľadí na kontinuitu ako-takú. Toto už nie je reforma reforiem, ale deforma deforiem. Radíme reformátorom prísť sa pozrieť na bežný pracovný deň aj na vidiecke školy (nie však ohlásene, pretože sa všetko vyumelkuje, vykrášli a realita je skreslená). Ukážme predstaviteľom bežnú realitu. Niektorí nemajú ani len predstavu o nej. Tak tvorme reformy.


*Pridať komentár