Ako (ne)hodnotiť učiteľov

Blog  |  Lenka Švecová  |  Hodnotenie učiteľov  |  09.10.2017 21:04

V súvislosti s avizovanou reformou školstva sa čoraz viac presadzuje názor, že učitelia majú byť hodnotení podľa pokroku ich žiakov na základe celoplošného testovania. Ak sa má na takéto meranie použiť práve testovanie piatakov a následné testovanie tých istých žiakov v deviatom ročníku, je tento návrh úplne zcestný. Predsa ak piatak s určitým IQ napíše testovanie napr. na 45%, tak je viac ako pravdepodobné, že oveľa náročnejší test v deviatom ročníku napíše s podobným výsledkom. Jediný spôsob merania nárastu vedomostí je použiť ten istý test v piatom i v deviatom ročníku. Ak by takýto test napísal žiak v piatom i v deviatom ročníku na 20%, mohli by sme objektívne povedať, že sa nič nenaučil.  Preto za súčasného stavu je možné školu posúdiť len podľa toho, či jej najlepší žiaci dosiahnu v deviatom ročníku maximum svojho potenciálu. Zjednodušene povedané, ak aspoň tí najlepší žiaci dosiahnu alebo sa priblížia k 100%, škola poskytla žiakom všetko, čo mala. Ak ale v tej istej triede dosiahne väčšina horší výsledok, nemôže to byť prisudzované kvalite učiteľa. Učiteľ neovplyvní zloženie triedy. Ako k tomu potom prídu učitelia, ktorí učia v sociálne slabom a teda nemotivujúcom prostredí? Tí majú oveľa ťažšiu prácu ako učitelia na elitných školách (napr. osemročných gymnáziách), ale výsledky ich žiakov sú oveľa slabšie.
Ďalším problémom je, že ten istý žiak môže mať na jednom stupni vzdelania na jednom predmete viacerých učiteľov – v závislosti od momentálneho personálneho obsadenia školy.  Ktorý učiteľ bude braný na zodpovednosť – ten, ktorý ich učil v piatom ročníku či ten, ktorý ich učil v deviatom ročníku? 
To, že naši žiaci zlyhávajú v medzinárodných testovaniach nie je zďaleka len vina zlých či nemotivovaných učiteľov. Z veľkej časti sú to nelogické „reformy“, na ktorých negatívne dôsledky vopred upozorňovali mnohí z nás. Ďalším faktorom je nízka hodnota vzdelania ako takého. Najmä v hladových dolinách mnohí rodičia nevidia zmysel tlačiť deti do učenia. Navyše, pri obrovskom nadbytku najmä vysokých ale i stredných škôl majú žiaci istotu, že sa na školu dostanú. Školy sú nútené znižovať latku, keďže na prežitie potrebujú každého žiaka. Dovolím si povedať, že priemerná úroveň gymnazistu či vysokoškoláka  je oveľa nižšia ako pred desiatimi či pätnástimi rokmi najmä vďaka tomu, že už dávno na tieto školy nesmerujú len tí, čo splnia náročné prijímacie konania. Väčšina škôl berie všetkých prihlásených uchádzačov. Žiaci tak nemajú žiadnu motiváciu učiť sa. 
V neposlednom rade sa pod klesajúcou úrovňou výsledkov našich žiakov podpisuje aj zhoršujúca sa situácia v rodinách. Čoraz viac žiakov je z rozvrátených či neúplných rodín. Tieto deti majú toľko osobných problémov, že im nezostáva energia či chuť do učenia, o chýbajúcej rodinnej podpore ani nehovorím. Za toto všetko má byť zodpovedný učiteľ?  Merať efektivitu práce sa dá niekde vo výrobe, ale  pri práci s ľuďmi je toľko premenných, že určiť presne zodpovednosť jediného, hoci veľmi dôležitého, faktoru je naozaj veľmi ťažké. Snažme sa predísť tomu, aby sa tu zas spáchala poriadna nespravodlivosť, kedy budú za najlepších učiteľov označení tí, ktorí majú v školstve tú najpohodlnejšiu prácu – prácu s deťmi, ktoré sa učiť chcú a ktorých rodičia so školu spolupracujú -  a naopak, potrestaní budú tí učitelia, ktorí robia tú najťažšiu prácu – prácu s deťmi z nemotivujúceho prostredia, s deťmi zanedbanými a podobne.
Nemalú obavu vo mne vzbudzuje i to, že príliš veľká časť učiteľského príjmu by mala byť pohyblivá a veľmi neistá, najmä ak o nej budú rozhodovať riaditelia škôl. Na mnohých školách riaditelia vyznávajú to povestné „Rozdeľuj a panuj“, udržiavajúc učiteľov v neistote, tlačiach ich do rôznej formy poklonkovania a nie je veľká šanca, že by práve takýto riaditelia vedeli objektívne zhodnotiť kvalitu učiteľov. Skôr to zas skĺzne do slovenského „Bližšia košeľa ako kabát“ a odmenení budú kamaráti, rodinní príslušníci atď.
Merať kvalitu práce učiteľa a oddeliť tak zrno od pliev určite treba. Na dosiahnutie objektivity bude potrebné skombinovať viacero metód: od hospitácií vedenia, cez hodnotenia štátnej školskej inšpekcie až po dotazníky, v ktorých by žiaci anonymne uviedli, čo s nimi daný učiteľ na hodinách robí či nerobí. Skratka v podobe testovania piatakov a deviatakov to určite nevyrieši, iba vytvorí nové problémy.
https://sku.blog.sme.sk/c/466069/ako-nehodnotit-ucitelov.html




Hodnotenie:    | Zobrazení: 2167


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Emília Krištofíková | (09.10.2017 21:31 - neprečítaný)

Plne súhlasím. Len by som chcela vedieť, ako by mali byť hodnotení učitelia predmetov, kde sa nedá testovať na percentá - výtvarná výchova, hudobná výchova, technika, prípdne aj dejepis, prírodopis a geografia.

* Reagovať | Gabriela Krajčírová | (10.10.2017 07:13 - neprečítaný)

Napísali ste to veľmi presne, plne s Vami súhlasím.

* Reagovať | Jana Koporcová | (10.10.2017 09:49 - neprečítaný)

Veľmi správny pohľad na problematiku hodnotenia učiteľov! (Y)

* Reagovať | Miroslava Vavrová | (10.10.2017 10:13 - neprečítaný)

Výborne napísané, predposledný odstavec prosím zvýrazniť 2-krát väčším písmom.

* Reagovať | Ľuboš Michalík | (10.10.2017 19:04 - neprečítaný)

1. Súhlasím hlavne s Vašou obavou:
" Nemalú obavu vo mne vzbudzuje i to, že príliš veľká časť učiteľského príjmu by mala byť pohyblivá a veľmi neistá, najmä ak o nej budú rozhodovať riaditelia škôl. Na mnohých školách riaditelia vyznávajú to povestné „Rozdeľuj a panuj“, udržiavajúc učiteľov v neistote, tlačiach ich do rôznej formy poklonkovania a nie je veľká šanca, že by práve takýto riaditelia vedeli objektívne zhodnotiť kvalitu učiteľov. Skôr to zas skĺzne do slovenského „Bližšia košeľa ako kabát“ a odmenení budú kamaráti, rodinní príslušníci"
2. Pokiaľ testuje NUCEM žiakov(napr. eTest) prečo nemôžu mať učitelia k dispozícii presné znenie otázok i odpovedí svojich žiakov po skončení testov aby sa mohli sústrediť na odstránenie nedostatkov vo vedomostiach pri testovaní? Na môj dotaz som z Nucemu dostal odpoveď v ktorej okrem iného stálo že: "Samotné úlohy z testovania sa nezverejňujú."
Teda nezverejňujú sa ani len zadania úloh. Ako majú potom učitelia vedieť presne kde urobili ich žiaci chyby aby sa mohli zamerať na ich odstránenie, keď navyše ani len nevedia samotné zadania týchto úloh ??? Prečo sa tieto konkrétne informácie utajujú? V pokynoch je, že administrátor testovania nemá poskytovať o testovaní žiadne informácie ďalším osobám. Mne to pripadá tak, že asi aby učitelia "nemudrovali" z čoho to ich žiakov testujú. Často som totiž počul od učiteľov keď sa spýtali žiakov po testovaní z čoho ich to vlastne testovali, že veď takéto učivo sa preberá niekde na konci roku a testovali to žiakov už teraz.
Pokiaľ máme nekvalitné učebnice či žiadne ako sa má žiak pripraviť na vyučovanie? Chýba materiálno technické vybavenie pre učiteľov i žiakov. Žiaci si potom musia kupovať iné učebnice či pracovné zošity(cca 20-30€) ktoré by mal kupovať štát a z učebníc ktoré nanútil štát školám sa neučí.
3. Na relevantné hodnotenie učiteľa školskou inšpekciou by som sa určite nespoliehal. Tá príde len raz začas a vôbec nemôže z pár hodín inšpekcie dať relevantnú odpoveď ohľadne kvality učiteľa. Niektorý učiteľ to vie " zahrať " pred inšpekciou či vedením školy a iný učiteľ (aj keď dobrý) znervóznie a hodinu pokašle.
Dôležité by mali byť vedomosti žiakov s porovnaním napr. na začiatku a na konci školského roka, ako aj v porovnaní s nejakými štandardami - ktoré sú bohužiaľ podľa mňa nejasné - utajované(o tom píšem v bode 2. tohoto príspevku)
Ale aj tak bude najdôležitejšie uplatnenie žiakov v praktickom živote. Nemyslím to či sa dostal žiak na strednú či vysokú školu - na tú sa dostane dnes každý prihlásený žiak.

* Reagovať | Jana Hanusová | (10.10.2017 21:08 - neprečítaný)

Okrem uvádzaných argumentov vidím problém aj v testovaných "vzorkách" žiakov. Koľko dnešných piatakov bude reálne testovaných neskôr v deviatom ročníku, keď mnohí odídu na osemročné gymnáziá, ďalší na bilingválne SŠ? Budeme testovať žiakov zo všetkých predmetov?

* Reagovať | Slávka Hanáčková | (12.10.2017 00:13 - neprečítaný)

Súhlasím. A ešte - pán Michalík, posledné dve vety Vášho príspevku sú sú top.

* Reagovať | Petra Villemová | (13.10.2017 14:52 - neprečítaný)

Veľmi presné a výstižné, až ma dvíha zo stoličky, keď sa všetci tí najmúdrejší, počnúc ministrami a kváziodborníkmi na vzdelanie, až po rodičov, ktorých deti učíme, vyjadrujú a určujú kvalitu školy podľa výsledkov testovania 5 a 9. Pritom mám pocit, že jediné, komu naozaj záleží, aby deti na testovaní dopadli dobre, sme my - učitelia. Lebo deti celkom výstižne povedia: "Pani učiteľka, čo stále riešite monitor, veď aj tak sa dostaneme bez problémov na strednú." A kto dostane "hubovú polievku" ak monitor zle dopadne???? No predsa učiteľ. A skutočne vzorka testovaných detí sa mení, najšikovnejší nám utečú na 8 r. gymnáziá a paradoxne, tam ich nikto s testovaním 9 neotravuje. A to nehovorím o tom, ako sú stavané otázky v testoch, keď mnohokrát sa ani dospelí a vzdelaní ľudia nevedia zhodnúť na jednoznačnej odpovedi. Zo všetkého mám taký pocit, že jediný dôvod a význam Testovania je ten, aby nám učiteľom dokázali, že učiť nevieme a máme držať hubu a krok a tešiť sa, že máme "prázdniny", plat 700 eur a vlastne sa ani tak veľa nenarobíme v porovnaní s ľuďmi vo fabrikách :o(((.


*Pridať komentár