Alarmujúci stav rizikových detí v bratislavských školách

Blog  |  Viktor Križo  |  Reforma reformy  |  20.04.2018 21:47

Milí kolegovia z CPPPaP a CŠPP, riaditelia, poradenskí pracovníci, pracovníci okresného úradu BA - zriaďovateľa, vážená kuratela, vážená detská pedopsychiatria, vážení členovia Koalície za spoločné vzdelávanie,

 

situácia v hlavnom meste sa stáva každým dňom zúfalejšia čo sa týka nástupu alebo prestupu detí so špeciálnymi potrebami resp. detí v riziku v rámci ZŠ. Rodičia detí so špeciálnymi potrebami zúfalo cirkulujú medzi školami, hľadajú pre svoje deti školu, kde by dieťa zapísali. Taktiež mnohí rodičia v snahe zabezpečiť lepšie podmienky pre svoje dieťa hľadajú počas školskej dochádzky školu na prestup. Sú tu stovky rodičov, ktorí sa musia pozerať, ako ich dieťa rapídne upadá v škole, z ktorej ho nemajú kam preložiť, alebo ako mu zabezpečiť podmienky hodné ľudskej dôstojnosti. Školy neraz závažne porušujú zákony, ústavné aj medzinárodné práva detí. Predovšetkým tým, že nezabezpečujú kvalitné podmienky pre vzdelávanie všetkých detí vo svojich školách. Je to povinnosť riaditeľov škôl, nie voliteľná možnosť. Myslím, že to všetci viete. Ako je možné, že v jednej škole riaditeľ si zabezpečí kvalitný odborný tím, vybuduje im patričné miesto a postavenie na ich prácu a na podporu detí a inde nie? Sú tu stovky, ak už nie tisícky prípadov, kde dieťa zlým prístupom školy získa také vzorce správania, že ďalší rozvoj dieťaťa hoc aj prestupom do inej školy je takmer nerealizovateľná. Deti so ŠVVP sú na školách závažne poškodzované nefunkčným systémom. Rodič sa musí modliť, aby sa mu nenarodilo predčasne dieťa, žiadna hypoxia, žiadne zdravotné problémy, ktoré spôsobia vývinové oneskorenie a v školskom veku poruchy učenia či "ADHD". Rastie nám počet sebapoškodzujúcich sa detí a detí v depresii alebo suicidiu. Rodič nesmie porodiť dieťa s aspergerovým syndrómom alebo iným zdravotným znevýhodnením. V systéme sa nesmie objaviť adoptované dieťa. Dieťa ako odmenu za to, že sa narodí zo zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením alebo že má zlé životné podmienky dostane antiinkluzívnu podporu v podobe degradácie a deštrukcie jeho osobnosti v školskom prostredí. Toto je realita Bratislavy.

 

Denne sledujem prosby a žiadosti rodičov o prestup do inej školy. Prečo jedna riaditeľka a kolegovia môžu za tie isté štátne peniaze robiť nadprácu pre dobro detí a väčšina bratislavských škôl proste neurobí ani ústavné minimum? Prečo, prečo, prečo.

 

Verím, že moje opisy poznáte, preto nejdem pokračovať. Podobný problém má sociálna kuratela, keď potrebuje rizikové dieťa umiestniť do bežnej školy alebo pedopsychiatria, keď potrebuje šikanované alebo neurotické dieťa dostať do bezpečného prostredia zdravej školy. Na rizikové deti nemáme špeciálne školy. Na mnohé deti už nemáme zvláštny priečinok. Presúvanie a migrácia žiakov je len odsúvanie problému. Mnohé poradenské zariadenia v snahe nejako rodičovi pomôcť odporúčajú prestup. To by vo fungujúcom modeli nebolo také zlé. Lenže systém nefunguje. A pokiaľ sa budeme všetci ďalej prizerať na to, ako systém nefunguje a veriť, že sa na niektorej škole stane zázrak, asi sa nikam nepohneme. Poradenské zariadenia dobre vedia, že riešia veľmi často zlý prístup školy k žiakom so ŠVVP (je jedno, či sú integrovaní). Obávam sa taktiež, že efektivita poradenských/terapeutických služieb v systéme, kde nefunguje primárny školský systém, kde dieťa trávi 50 % svojho času, výrazne klesá. Ak psychológ pracuje s piatakom s ADHD, ktorý nemá v škole podporné prostredie, tak je tá práca značne neefektívna. Úprimne, ak sa takéto dieťa dostane k týždennej terapii, je to skôr zázrak, ale terapia nebude dostatočne účinná, ak sa neupravia pôsobiace faktory - škola (zlyhávanie rodín ako také systémovo a právne nevieme veľmi ovplyvniť).

 

Chcem Vás preto veľmi osobne požiadať, aby ste v rámci svojich možností ako poradenské zariadenia, kuratela spolu s Vašim zriaďovateľom začali vytvárať tlak na školy a ich zriaďovateľov (školské úrady, resp. starostov v mestských častiach), aby zabezpečili vo svojich školách potrebné podmienky (materiálne, personálne, metodické, edukačné, supervízne, swot analýzy, klíma tried a pod.), ktoré zabezpečia, že budú deti ostávať vo svojich školách a že dostanú potrebnú podporu. V tomto systéme totiž pracujeme na potemkinovej dedine, vykonávame dobro pre efekt, stráca sa skutočný význam našej práce. 

 

Vyzývam Vás ako kolega v profesii, aby ste začali vážne uvažovať o spolupráci medzi jednotlivými CPPPaP, CŠP, kuratela v tlaku (list, petícia, mediálne vystúpenie) voči školám a ich zriaďovateľom (nehovoriac o tlaku na inšpekcie a MŠ SR). Garantujem Vám, že zriaďovatelia majú dosť peňazí a možností, keby chceli, na to, aby v školách boli lepšie podmienky. Namiesto opravy ciest a nezmyselných grantov na tábory je treba začať opravovať "ľudské srdcia", podmienky na školách, lebo ináč v našom meste nastane v najbližších rokoch veľmi zlý stav, ak už nenastal. Stúpa nám kriminalita mladistvých, maryhuana na ZŠ, drogy, alkohol, rizikové správanie. Deti a rodičia z relatívne dobrých podmienok sa dostávajú na pokraj spoločnosti a ešte viac sa prehlbujú sociálne rozdiely.

 

Dôvod, prečo Vám píšem je, že kompetentní na príslušných úradoch často tvrdia, že veď oni nevedia o problémoch. Starostovia netušia, čo sa deje v meste s deťmi. Treba, aby sa to dozvedeli. 

Ak sa my odborníci nespojíme pre podporu detí, zrádzame svoje povolanie.

 

s úctou

 

Viktor Križo

špeciálny pedagóg




Hodnotenie:    | Zobrazení: 4328


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Jana Galková | (09.05.2018 21:34 - neprečítaný)

V prvom rade v zlyháva rodina.....nie učiteľ ....

* Reagovať | Mária Lišková | (10.05.2018 19:21 - neprečítaný)

Tiež si myslím, že v prvom rade je potrebné zmeniť prístup rodičov k ich vlastným deťom....

* Reagovať | Viktor Križo | (10.05.2018 20:58 - neprečítaný)

Viete, neviem, či nám pomôže povedať, kto v prvom rade zlyháva. Podľa mňa je jedno kto zlyhal, lebo keby Vaše dieťa bolo v čase streľby na floridskej strednej škole a zomrelo, tak by vám nepomohlo vykrikovanie po matke toho chlapca, čo strieľal.. lebo matka ani nebola.. pokiaľ viem, bol to adoptovaný chlapec.. Je stále viac detí, ktoré nikomu "nepatria".. a nikto v tejto spoločnosti za to necíti zodpovednosť.. až kým sa niečo nestane..

* Reagovať | Veronika Mičúchová | (16.05.2018 09:27 - neprečítaný)

tiež netreba zabúdať na psychológov, špec.ped. v CPPP, ktorí v mnohých prípadoch nezmyselne hádžu deťom diagnózy, ktoré s nimi putujú celý školský život, ale rodičom sa to v 8-9. ročníku prestane páčiť a žiadajú o zrušenie..o čom je toto?? poberajú "výhody" integrovaných, ale keď ide dieťa na strednú, už je všetko OK, dieťa je zdravé..(prípady z praxe)

* Reagovať | Danka Hlavatá | (21.05.2018 09:28 - neprečítaný)

Špeciálne školy sa nemajú rušiť....

* Reagovať | Mariana Lovásová | (02.06.2018 11:25 - neprečítaný)

Šokující přiznání: Otec ADHD, Leon Eisenberg nyní tvrdí, že se jedná o podvrh.

Leon Eisenberg nyní napadl svůj vědecký objev, onemocnění zvané ADHD. Po čtyřiceti letech své kariéry tak zlehčil sám sebe, když nazval ADHD fiktivní nemocí. Jeho celoživotní dílo si tak sám pošpinil.........

http://ceskoaktualne.cz/2017/04/zpravy-ze-sveta/sokujici-priznani-otec-adhd-leon-eisenberg-nyni-tvrdi-ze-se-jedna-o-podvrh/
Majú naši psychológovia niečo ako atestácie? Možno by sa im zišli. Moja žiačka je už dva roky integrovaná a pani psychologička stále nepomenovala jej poruchu učenia.
Som na konci svojej kariéry učiteľky a môj záver: skôr, ako začneme "liečiť" dieťa,


* Reagovať | Agáta Oleničová | (03.06.2018 08:40 - neprečítaný)

Chcela by som sa opýtať pána Križa. Ak má v triede 28 žiakov z toho 5 je integrovaných a 2 s úľavami, ako si zorganizuje hodinu? Ak rátam 5 minút na každého žiaka, je to 35 minút. Z hodiny zostáva 10 minút. Ostatní žiaci nemajú právo na kvalitnú výuku? A čo talentovaní a nadaní žiaci? Mnohokrát by stačilo, aby sa týmto deťom viac venovali rodičia. Správy od špeciálnych pedagógov sú ako cez kopirák. Neosobné a nekonkrétne. Bohužiaľ aj spolupráca tu končí. Ak sa kontaktujete so špeciálnym pedagógom ohľadom toho, že žiak ani rodič si neplní základné povinnosti. Reakcia je taká, že treba znížiť nároky na žiaka. A čo tak predvolať si rodiča a poukázať na jeho rodičovské povinnosti. Po napísaní správy, ktorá platí do konca 9. ročníka sa povinnosti všetkých zainteresovaných končí, okrem učiteľa. Uvedomuje si niekto z tých, ktorí nadávajú na učiteľov, že ten učiteľ, ktorý učí vaše dieťa nie je špeciálny pedagóg? Zrušili sa špeciálne triedy, kde vyučujúci musel mať ukončené vzdelanie práve so zameraním pre prácu s takýmito deťmi. Dnes keď každý plače, že koľko je integrovaných žiakov, prečo sa nevytvoria na školách triedy pre práve takýchto žiakov? Odpoveď je jednoduchá. Rodičia týchto detí s tým nesúhlasia, lebo by dostali nálepku. Neuvedomujú si, že práve v prostredí kde je v kolektíve 9 žiakov s rovnakou mentálnou úrovňou, môže sa lepšie realizovať. Zažiť úspech je tá najlepšia motivácia. V neposlednom rade ho bude učiť učiteľ , ktorý má na to vzdelanie a v malom kolektíve je možnosť sa kvalitnejšie venovať každému jednému žiakovi. Súhlasím s tým, aby žiak, ktorý potrebuje pomoc, bolo pomáhané, ale zo strany všetkých a nie len zo strany učiteľa.

* Reagovať | Jana Čillíková | (03.06.2018 20:43 - neprečítaný)

Súhlasím, súčasná realizácia integrácie je absolútne nevyhovujúca tak pre dotknutého žiaka ako aj pre učiteľa, a to nehovorím o ostatných žiakoch v triede. Asistenti učiteľa ani bežní učitelia nemajú vyštudovanú špeciálnu pedagogiku , často nevedia, ako so žiakom pracovať, v ojedinelých prípadoch neskúsení asistenti dokonca sťažujú prácu učiteľovi v triede. Česť výnimkám. Znižovanie nárokov na integrovaných žiakov nič nerieši, pretože napr. Monitor 9 majú na tej istej úrovni ako bežní žiaci. Okrem toho na niektorých stredných školách povedia integrovanému žiakovi , že buď učivo zvládne rovnako ako každý, alebo nech odíde ( to nie je výmysel, ale konkrétny príklad z praxe). K problému detí so špeciálnymi potrebami je potrebné pristúpiť naozaj seriózne a nielen začleniť takéto dieťa do bežnej triedy a učiteľ tráp sa. A ministerskí úradníci sú spokojní, veď smernica EÚ je splnená .

* Reagovať | Zuzana Loduhová | (03.06.2018 12:49 - neprečítaný)

Ja tvrdím, že počet detí so špeciálnymi potrebami stúpa vo všetkých školách po celom Slovensku, nielen v bratislavských školách. Chápem ťažkú situáciu rodiny so špeciálnym dieťaťom. Ale čoraz väčšiemu počtu takýchto detí nestačí len upravený prístup vyučujúceho, ale naozaj potrebujú pomoc špeciálneho pedagóga. A koľkí takí učia na obyčajných školách??? A zvlášť na druhom stupni. Mne je veľmi ľúto, keď vidím špeciálne dieťa, ktoré sa trápi v bežnej škole, hoci očividne potrebuje naozaj špeciálny prístup odborníka a v špeciálnom prostredí (max.4-6 žiakov) a nie byť v triede, kde je okrem neho ďalších 20 žiakov, ktorí tiež vyžadujú učiteľovu pozornosť.

* Reagovať | Viktor Križo | (03.06.2018 22:34 - neprečítaný)

Nie som si istý, či som bol správne pochopený. Ja som svojím listom neútočil na učiteľov, ale predovšetkým na riaditeľov a zriaďovateľov, ktorí nezabezpečujú pre deti a učiteľov kvalitný servis, aby mohli pracovať so všetkými deťmi, ktoré v triede sedia kvalitne. Aktuálna situácia je taká, ako opisujete vo svojich reakciách. Ale to nie je chyba ani učiteľov, ani rodičov. Ale hlavne tých, ktorí sú zodpovední za stav školstva, alebo by mali za neho bojovať. Samozrejme, nebudem ani pripomínať, aký závažný podiel na tom všetkom má minister financií, vláda a aktuálna ministerka. Verím, že ich raz niekto bude súdiť za zločiny, ktoré svojím konaním a nečinnosťou spôsobili.

* Reagovať | Anna Vašková | (10.06.2018 14:41 - neprečítaný)

Všetky lamentácie sú zbytočné, pretože je zlý celý systém. Zdravotne znevýhodnené deti boli "nahádzané" do bežných škôl bez prípravy, bez záchranných sieti v podobe špeciálnych tried, špeciálnych pedagógov, psychológov ....., ktorí by im zabezpečili integráciu medzi bežné deti v predmetoch, v ktorých to ide a špeciálny prístup v predmetoch, v ktorých je to potrebné. Na tzv. inkluzívne školstvo nebolo na na Slovensku nič pripravené!!!!, všetko sa robí akoby za pochodu a trpia ako deti integrované, tak deti neintegrované a učitelia sa môžu snažiť ako chcú, čo sa proste nedá, to sa nedá. To len naši úradníci a neinformovaná verejnosť túži po zázrakoch na počkanie a nemožnom do troch dní!!!


*Pridať komentár