Alarmujúci stav rizikových detí v bratislavských školách

Blog  |  Viktor Križo  |  Reforma reformy  |  20.04.2018 21:47

Milí kolegovia z CPPPaP a CŠPP, riaditelia, poradenskí pracovníci, pracovníci okresného úradu BA - zriaďovateľa, vážená kuratela, vážená detská pedopsychiatria, vážení členovia Koalície za spoločné vzdelávanie,

 

situácia v hlavnom meste sa stáva každým dňom zúfalejšia čo sa týka nástupu alebo prestupu detí so špeciálnymi potrebami resp. detí v riziku v rámci ZŠ. Rodičia detí so špeciálnymi potrebami zúfalo cirkulujú medzi školami, hľadajú pre svoje deti školu, kde by dieťa zapísali. Taktiež mnohí rodičia v snahe zabezpečiť lepšie podmienky pre svoje dieťa hľadajú počas školskej dochádzky školu na prestup. Sú tu stovky rodičov, ktorí sa musia pozerať, ako ich dieťa rapídne upadá v škole, z ktorej ho nemajú kam preložiť, alebo ako mu zabezpečiť podmienky hodné ľudskej dôstojnosti. Školy neraz závažne porušujú zákony, ústavné aj medzinárodné práva detí. Predovšetkým tým, že nezabezpečujú kvalitné podmienky pre vzdelávanie všetkých detí vo svojich školách. Je to povinnosť riaditeľov škôl, nie voliteľná možnosť. Myslím, že to všetci viete. Ako je možné, že v jednej škole riaditeľ si zabezpečí kvalitný odborný tím, vybuduje im patričné miesto a postavenie na ich prácu a na podporu detí a inde nie? Sú tu stovky, ak už nie tisícky prípadov, kde dieťa zlým prístupom školy získa také vzorce správania, že ďalší rozvoj dieťaťa hoc aj prestupom do inej školy je takmer nerealizovateľná. Deti so ŠVVP sú na školách závažne poškodzované nefunkčným systémom. Rodič sa musí modliť, aby sa mu nenarodilo predčasne dieťa, žiadna hypoxia, žiadne zdravotné problémy, ktoré spôsobia vývinové oneskorenie a v školskom veku poruchy učenia či "ADHD". Rastie nám počet sebapoškodzujúcich sa detí a detí v depresii alebo suicidiu. Rodič nesmie porodiť dieťa s aspergerovým syndrómom alebo iným zdravotným znevýhodnením. V systéme sa nesmie objaviť adoptované dieťa. Dieťa ako odmenu za to, že sa narodí zo zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením alebo že má zlé životné podmienky dostane antiinkluzívnu podporu v podobe degradácie a deštrukcie jeho osobnosti v školskom prostredí. Toto je realita Bratislavy.

 

Denne sledujem prosby a žiadosti rodičov o prestup do inej školy. Prečo jedna riaditeľka a kolegovia môžu za tie isté štátne peniaze robiť nadprácu pre dobro detí a väčšina bratislavských škôl proste neurobí ani ústavné minimum? Prečo, prečo, prečo.

 

Verím, že moje opisy poznáte, preto nejdem pokračovať. Podobný problém má sociálna kuratela, keď potrebuje rizikové dieťa umiestniť do bežnej školy alebo pedopsychiatria, keď potrebuje šikanované alebo neurotické dieťa dostať do bezpečného prostredia zdravej školy. Na rizikové deti nemáme špeciálne školy. Na mnohé deti už nemáme zvláštny priečinok. Presúvanie a migrácia žiakov je len odsúvanie problému. Mnohé poradenské zariadenia v snahe nejako rodičovi pomôcť odporúčajú prestup. To by vo fungujúcom modeli nebolo také zlé. Lenže systém nefunguje. A pokiaľ sa budeme všetci ďalej prizerať na to, ako systém nefunguje a veriť, že sa na niektorej škole stane zázrak, asi sa nikam nepohneme. Poradenské zariadenia dobre vedia, že riešia veľmi často zlý prístup školy k žiakom so ŠVVP (je jedno, či sú integrovaní). Obávam sa taktiež, že efektivita poradenských/terapeutických služieb v systéme, kde nefunguje primárny školský systém, kde dieťa trávi 50 % svojho času, výrazne klesá. Ak psychológ pracuje s piatakom s ADHD, ktorý nemá v škole podporné prostredie, tak je tá práca značne neefektívna. Úprimne, ak sa takéto dieťa dostane k týždennej terapii, je to skôr zázrak, ale terapia nebude dostatočne účinná, ak sa neupravia pôsobiace faktory - škola (zlyhávanie rodín ako také systémovo a právne nevieme veľmi ovplyvniť).

 

Chcem Vás preto veľmi osobne požiadať, aby ste v rámci svojich možností ako poradenské zariadenia, kuratela spolu s Vašim zriaďovateľom začali vytvárať tlak na školy a ich zriaďovateľov (školské úrady, resp. starostov v mestských častiach), aby zabezpečili vo svojich školách potrebné podmienky (materiálne, personálne, metodické, edukačné, supervízne, swot analýzy, klíma tried a pod.), ktoré zabezpečia, že budú deti ostávať vo svojich školách a že dostanú potrebnú podporu. V tomto systéme totiž pracujeme na potemkinovej dedine, vykonávame dobro pre efekt, stráca sa skutočný význam našej práce. 

 

Vyzývam Vás ako kolega v profesii, aby ste začali vážne uvažovať o spolupráci medzi jednotlivými CPPPaP, CŠP, kuratela v tlaku (list, petícia, mediálne vystúpenie) voči školám a ich zriaďovateľom (nehovoriac o tlaku na inšpekcie a MŠ SR). Garantujem Vám, že zriaďovatelia majú dosť peňazí a možností, keby chceli, na to, aby v školách boli lepšie podmienky. Namiesto opravy ciest a nezmyselných grantov na tábory je treba začať opravovať "ľudské srdcia", podmienky na školách, lebo ináč v našom meste nastane v najbližších rokoch veľmi zlý stav, ak už nenastal. Stúpa nám kriminalita mladistvých, maryhuana na ZŠ, drogy, alkohol, rizikové správanie. Deti a rodičia z relatívne dobrých podmienok sa dostávajú na pokraj spoločnosti a ešte viac sa prehlbujú sociálne rozdiely.

 

Dôvod, prečo Vám píšem je, že kompetentní na príslušných úradoch často tvrdia, že veď oni nevedia o problémoch. Starostovia netušia, čo sa deje v meste s deťmi. Treba, aby sa to dozvedeli. 

Ak sa my odborníci nespojíme pre podporu detí, zrádzame svoje povolanie.

 

s úctou

 

Viktor Križo

špeciálny pedagóg




Hodnotenie:    | Zobrazení: 2948


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Jana Galková | (09.05.2018 21:34 - neprečítaný)

V prvom rade v zlyháva rodina.....nie učiteľ ....

* Reagovať | Mária Lišková | (10.05.2018 19:21 - neprečítaný)

Tiež si myslím, že v prvom rade je potrebné zmeniť prístup rodičov k ich vlastným deťom....

* Reagovať | Viktor Križo | (10.05.2018 20:58 - neprečítaný)

Viete, neviem, či nám pomôže povedať, kto v prvom rade zlyháva. Podľa mňa je jedno kto zlyhal, lebo keby Vaše dieťa bolo v čase streľby na floridskej strednej škole a zomrelo, tak by vám nepomohlo vykrikovanie po matke toho chlapca, čo strieľal.. lebo matka ani nebola.. pokiaľ viem, bol to adoptovaný chlapec.. Je stále viac detí, ktoré nikomu "nepatria".. a nikto v tejto spoločnosti za to necíti zodpovednosť.. až kým sa niečo nestane..

* Reagovať | Veronika Mičúchová | (16.05.2018 09:27 - neprečítaný)

tiež netreba zabúdať na psychológov, špec.ped. v CPPP, ktorí v mnohých prípadoch nezmyselne hádžu deťom diagnózy, ktoré s nimi putujú celý školský život, ale rodičom sa to v 8-9. ročníku prestane páčiť a žiadajú o zrušenie..o čom je toto?? poberajú "výhody" integrovaných, ale keď ide dieťa na strednú, už je všetko OK, dieťa je zdravé..(prípady z praxe)

* Reagovať | Danka Hlavatá | (21.05.2018 09:28 - neprečítaný)

Špeciálne školy sa nemajú rušiť....


*Pridať komentár