OTVORENÝ LIST PRE P. PREMIÉRA

Blog  |  Ján Papuga  |  Konferencia  |  02.07.2018 21:30

OTVORENÝ LIST PETROVI PELLEGRINIMU, PREDSEDOVI VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

            Važený pán premiér,

            v relácii O päť minút dvanásť na Jednotke RTVS vo mne negatívne zarezonovala Vaša myšlienka o tom, že sa učiteľom zvýšil plat, no napriek tomu sa to neodrazilo na úrovni  čitateľskej gramotnosti. Toto Vaše konštatovanie ma vyviedlo z miery, a to som učiteľ, ktorý nepracuje pre plat a zostáva z vlastného presvedčenia v dlhodobo deformovanom školstve, ktoré ničia vlády a politici bez ohľadu na politickú príslušnosť. Hoci tá Vaša strana mala najväčšiu šancu spraviť nevyhnutné zmeny v školstve, a tým nemyslím iba zvýšenie platov. V súvislosti s končiacim sa školským rokom vyznelo Vaše vyjadrenie nevhodne.    

            Píšem Vám aj preto, že si myslím, že ministri za posledne roky boli politickí nominanti bez priamej skúsenosti s regionálnym školstvom, čo viedlo k mnohým nekompetentným výrokom a aktivitám. Neobklopili sa odborníkmi z radov reálnych učiteľov z regionálneho školstva, ktorí by im nezaujato a pravdivo objasnili súčasný stav. V takejto situácii sa stalo, že ste aj Vy vyslovili výrok, ktorý som uviedol vyššie. Verím, že Vás ako  skúsený učiteľ s niekoľkoročnou praxou presvedčím o tom, že ste neboli spravodliví k učiteľskému stavu, keď ste paušalizovali jeho zlyhanie v oblasti zvyšovania čitateľskej (či inej) gramotnosti. Ospravedlňujem sa Vám za úprimnosť, ktorá niekomu pripomína neúctu, ale takéto výroky z úst predstaviteľov, ktorí majú moc a vplyv, prehlbujú marazmus v školstve. Marazmus z toho, že sa školstvu nevenuje politická pozornosť či potrebná ekonomická pomoc. Naopak, laická verejnosť sa zavádza výrokmi o učiteľskom povolaní, ktoré sú na míle vzdialené od reality, resp. od komplexného poznania situácie v školstve.

            Verím, že nasledujúce body prijmete konštruktívne ako dobre mienené rady. Sú to totiž doklady, prečo nemôžem súhlasiť s Vaším výrokom, ba musím ho ostro odmietnuť.

            1. Súhlasím s Vami v tom, že sa nájdu medzi nami menej kvalitní učitelia. Nielen v regionálnom školstve, ale aj vo vysokom. Rovnako ako v každom povolaní. Žiaľ, systém je nastavený tak, že tabuľky platia bez ohľadu na kvalitu vyučujúceho. Vyšší zárobok má učiteľ, ktorý si odsedí na kreditových školeniach na úkor vyučovania. Aj táto možnosť sa po zámeroch ministerstva vytráca zo systému. (Otázkou je, či všetky tie školenia zvýšenie kvality učiteľom zabezpečili.) Spôsoby hodnotenia pedagógov sa teda nenašli, hoci bolo na to dostatok času. Aj preto nekvalitní učitelia zostávajú, ba neraz obsadzujú miesta šikovnejším. Avšak, je tu aj mnoho učiteľov vysokých kvalít, ktorí skôr či neskôr pre finančné dôvody odídu do inej oblasti. A tým riaditeľ školy často nemôže pridať, lebo na to nie sú prostriedky. Ako si takýchto učiteľov udržať? Pridaním 6 či 10 %? Treba na to viac, aby zostali a prežili v  súkromnom živote zo svojho platu. Odrobinky, ktoré nám ponúkate, nie sú dostatočne motivujúce pre šikovných učiteľov, ktorí sa dokážu uplatniť aj v iných oblastiach. Naopak, menej kvalitní zostanú a pokojne si budú v školstve naďalej pôsobiť a práve tí kvalitu nezabezpečia. Teda súvislosť medzi Vaším kozmetickým zvýšením platu a kvalitou neexistuje, nedá sa očakávať pri minimálnom zvýšení platov to, že v školstve zostanú kvalitní učitelia, ktorí by pozdvihli aj spomínanú úroveň čitateľskej gramotnosti.

            2. Odvolávate sa na znižovanie úrovne gramotností našich žiakov. Predpokladám, že máte na mysli výsledky v medzinárodných testovaniach. Keby sme si pozreli výsledky v slovenskom testovaní v oblasti čitateľskej gramotnosti, zistili by sme, že sú oveľa lepšie a neponárajú našich žiakov do podpriemeru. Potom je tu nejaký rozpor čísel. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania každoročne testuje žiakov aj z čitateľskej gramotnosti. Testy sú vraj objektívne. Tak ako je možné, že sú výsledky testovaní celkom odlišné? Z jednoduchého dôvodu. Štruktúra a obsah testov sú odlišné. Otázkou je, ktoré výsledky sú potom dôležitejšie, objektívnejšie. Podľa Vášho výroku predpokladám, že medzinárodné. Načo potom máme celoslovenské testy, keď skresľujú úroveň gramotnosti slovenských žiakov? Nebolo cieľom národného testovania  zvýšiť úroveň gramotnosti? Veď sa to v našom testovaní podarilo. Buď sa teda mýlia medzinárodné testy, alebo tie naše, ktoré sa produkujú za nemalé finančné čiastky. K tejto problematike pridám ďalšie skúsenosti. Učitelia pred rokmi prešli na vyučovanie rozvoja gramotnosti bez prípravy, bez školení, bez dostatku materiálov, bez učebníc, bez potrebného odborného zázemia, bez akéhokoľvek štandardného pedagogického servisu. Prišli testy a museli sme sa naučiť, ako čo najlepšie pristúpiť k rozvíjaniu nových požiadaviek. Bez pomoci tých, čo nám nový spôsob vyučovania bez prípravy nadiktovali. Úroveň gramotnosti žiakov v iných krajinách súvisí aj s tým, že učiteľom sa poskytuje istý servis a nemusia sa potom zaoberať nekonečným vyhľadávaním učebného materiálu popri plnení stále náročnejších byrokratických úkonov. Jednoducho povedané, najprv prišiel nový spôsob vyučovania, testovania a potom sa začalo riešiť, ako vyučovať. Dodnes sa odborná podpora učiteľov k novému vyučovaniu zrealizovala minimálne. A to nehovorím o školeniach, ktoré sú buď nekvalitné, alebo ich je nedostatok. Aj to sú dôvody a súvislosti „zlyhávania“ našich žiakov v meraní gramotností.

            3. Či je učiteľ kvalitný alebo nie, potrebuje na vyučovanie vhodné materiálno-technické a priestorové vybavenie. Kladiete na školy vysoké požiadavky na vybavenie škôl, no prísun financií je rovnaký, neraz menší. A chcete nás po troch rokoch kontrolovať, akú úroveň vybavenia máme. Občasné ponuky na vypracovanie projektov nestačia na pokrytie potrieb všetkých škôl. Keď sa aj zapojíme do projektov, niektorých nevyberú alebo to trvá dlho a administrácia projektov zaťažuje školy a pridáva im ďalšie povinnosti. No školy nie sú banky alebo bohaté firmy, nedokážu mať takú organizačnú štruktúru ako ony - pracujeme s minimom personálu, len aby sme vedeli ušetriť financie na prípadné odmeny (pre kvalitných učiteľov). A učitelia majú v prvom i v poslednom rade učiť, nie sa zaoberať vypracovávaním projektov, ktoré aj tak napokon nie sú vždy úspešné. O súvislosti vybavenia škôl a kvalitnej vyučovania niet pochybnosti. Vy skrátka požadujete maximum a dávate školám minimum. V takýchto podmienkach sa nedá pracovať na zvyšovaní kvality vyučovania. Len si  predstavte jeden jediný deň, ako by ste riadili štát bez technického a nevyhnutného personálneho aparátu z päťdesiatročného zanedbaného panelového bytu. Materiálna stránka s duchovnou súvisí, najmä v súčasnej dobe. Keďže škola nemôže fungovať na trhových princípoch, je odkázaná na pomoc štátu.

            4. Vyučovanie gramotnosti súvisí aj s kvalitou i kvantitou štátneho vzdelávacieho programu. Doposiaľ sa nepodarilo upraviť osnovy tak, aby sa uvoľnil priestor na dôkladnejšie vyučovanie problémových tém, napr. spomínanej  gramotnosti. Osnovy sú predimenzované a často obsahujú abstraktné a pre daný stupeň štúdia zbytočné témy, dokonca témy zbytočné pre život a ďalšie vzdelávanie. Ak si k tomu prirátame nekvalitné, veľakrát nepoužiteľné  alebo chýbajúce učebnice, tak podmienky na systematické a efektívne rozvíjanie potrebných zručností žiakov sú minimálne.

            5. V školách máme aj mnoho sociálne slabších žiakov, prípadne žiakov, ktorí žijú na národnostne zmiešanom území a, žiaľ, po slovensky nerozumejú dostatočne. Aj tí sú  testovacou vzorkou. Dlhodobo sa zanedbáva vzdelanie takýchto detí, vyučovanie slovenčiny ťahá za kratší koniec, je potom jasné, že nedosahujú v testovaniach požadované výsledky. Na druhej strane, slovenskí žiaci nemajú motiváciu vyriešiť akýkoľvek test čo najlepšie. Ani jeden z testov nemá pre nich dôsledky, resp. nemá výraznú pridanú hodnotu v pokračovaní v štúdiu. Preto môžu byť výsledky skreslené. A keď si to spojíme s úrovňou vzdelávania, ktorú zdevastoval štát, tak o objektívnosti výsledkov testovania možno polemizovať. A to je opäť dôsledok vládnucich strán, legislatívcov a tzv. expertov na školstvo. Učitelia i žiaci robia maximum v rámci možností, ktoré majú.

            Pán premiér, čísla v takom živom organizme, akým je školstvo, sú veľmi relatívne, nevypovedajú o realite v školstve. Možno v tabuľkách sedia a vypovedajú o tom, ako dobre alebo zle sú na tom školy. No treba ich interpretovať. Nie iba slovami úradníkov či štatistikov, ale v spolupráci so skúsenými učiteľmi zo školstva, ktorí vedia pomenovať realitu. Hľadať súvislosť medzi zaostávaním v medzinárodných testoch a paušalizovať to tak, že za všetko môžu učitelia, je demagogické a úzko ohraničené videnie, ktoré napokon opäť   prispeje k negatívnemu obrazu učiteľov v očiach verejnosti, keďže to vraví popredný predstaviteľ slovenskej vlády. Môj list sa Vám snaží naznačiť kontext, v ktorom fungujeme a málokedy ho dokážeme ovplyvniť, i keď máme záujem spolupracovať. V rámci Slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny, neskôr Spoločenstva učiteľov a priateľov slovenčiny sme podali množstvo návrhov, ktoré by dozaista zvýšili aj výkon našich žiakov a napravili by chyby v systéme. Dodnes zostali nevypočuté, resp. sa aplikovalo minimum, aby sa nepovedalo. Pritom sme boli konštruktívni a podali sme dostatočne jasné a konkrétne argumenty. Odozva bola nulová. Takže my, z hľadiska zapájania sa do aktivít smerujúcich k pozitívnym zmenám,  máme čisté svedomie.

            Na záver Vás žiadam iba o to, o čo žiadam všetkých, čo sa zaoberajú školstvom - nespoliehajte sa na čísla, neoverené teórie a experimenty, na kadejaké modely vzdelávania v zahraničí... Spoliehajte sa na Vašich dobrých učiteľov, ktorých je ešte (zatiaľ) veľa v školstve  a chcú meniť veci  k lepšiemu. Spolupracujte s nimi, raďte sa s nimi, počúvajte ich. Potom sa  nestane, že vyslovíte výrok, ktorý som spomenul v úvode a bol aj motiváciou napísania tohto otvoreného listu.

V Bratislave 2. 7. 2018

                                                           S pozdravom

                                                                                              PhDr. Ján Papuga, PhD., v. r.  




Hodnotenie:    | Zobrazení: 314


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

Žiadne komentáre


*Pridať komentár