AJ DRUŽINA JE ŠKOLA II (pokračovanie)

Blog  |  Ján Papuga  |  Konferencia  |  17.08.2018 12:12

Zdieľajte, preposielajte, komentujte... Nepriateľom dlhých textov moja zásada: Keď skracujem text, mám pocit, že klamem...



Od nápadu ministerky preniesť vyučovaciu činnosť do ŠKD táto téma rezonuje v učiteľských diskusiách. Do problematiky sa ponorila aj Slovenská komora učiteľov. Najnovšie sa téma otvorila v súvislosti s tým, že ministerstvo navrhuje znížiť úväzok vychovávateliek. Proti tomu sa ozvala všemohúca organizácia ZMOS, ktorá s týmto návrhom vyjadrila nesúhlas a ten formulovala do pripomienky. Isto, poburujúce. No financovanie ŠKD je v kompetencii obcí a obce tiež neraz robia viac, ako im prostriedky dovoľujú. Nedostatok financií má rôzne dôsledky - aj v obciach. A neraz tvrdo ekonomické - šetrenie, poznáme ho aj zo školstva, kde robíme ďaleko viac, ako je náš plat. Zníženie úväzku vychovávateľov, samozrejme oprávnené, si vyžiada náklady, ktoré budú znášať práve obce. Nečudujme sa preto, že sa snažia šetriť, kde sa len dá. A bránia sa voči zásahom štátu, ktorý káže o činnosti ŠKD bez toho, aby s každým jedným návrhom zabezpečilo aj náklady na realizáciu takého „nápadu“. Lebo akékoľvek nápady si vyžadujú financie. U nás sa to však robí tak, že sa nápady nariadia realizovať a ich zabezpečenie je na školách. Alebo obciach či samotných rodičoch (rôzne poplatky). A toto všetko je dôsledkom absurdného popleteného financovania škôl, ktoré sa roky nerieši, čoho výsledkom je neprehľadná spleť financovania rôznych typov škôl a školských zariadení, hoci ich cieľ je spoločný: vychovávať a vzdelávať. (A to neotváram problematiku materských škôl.) Štát v tejto situácii káže, kým obec/škola platí (napadli mi platy nepedagogických pracovníkov, ktoré sú pod minimálnou mzdou, no to je iná téma). Čo môže byť potom prirodzeným dôsledkom? Buď nech sa ŠKD financuje štátom a konečne sa vyriešia mnohé problémy tejto zložky školy a ZMOS dozaista nedá jedinú pripomienku. Alebo nech si jej fungovanie i financovanie riadi obec, hoci formou babysittingu bez výchovno-vzdelávacej činnosti. Teda nie je chyba ani v učiteľoch, ani v obciach, ani v ministerstve, ktoré sem-tam predloží opodstatnené návrhy. Problémom je systém (financovania) slovenského školstva, ktorý tu prekrúcajú politici, vlády, úradníci už mnohé roky! (Niekedy mám pocit, že je cieľom,. aby bol tok peňazí neprehľadný...)
Netreba sa však nechať zaviesť iba jediným vyššie uvedeným („vypichnutým“) problémom. Pôsobenie ŠKD si vyžaduje komplexné (a kompetentné) zmeny, preto si dovoľujem po druhý raz pripomenúť svoj už publikovaný text (pozri nižšie). Ak však budeme pohybovať v mantineloch vadného systému fungovania školstva, nič sa nevyrieši, maximálne vznikne zmena zavádzajúca nesystémový prvok, s ktorým bude jedna či druhá strana nespokojná, bude ho obchádzať a v konečnom dôsledku to opäť schytá kvalita školy a jej žiaci. (Takto sa šťastie detí nebuduje!) A keď na kompetentných nezapôsobil tento môj argument, pridávam ďalší: aj nekvalitné nastavenie ŠKD má vplyv na umiestnenie v rebríčkoch PISA :-)
Už publikovaný článok:

Stáva sa mi, že občas použijem na školský klub detí (ďalej ŠKD) názov družina. Určite to však nemyslím hanlivo. Mne sa fenomén družiny spája s príjemnými spomienkami na čas strávený v ZŠ po vyučovaní. Chodenie von, obedovanie, rôzne aktivity, hračky, preliezačky... Takže žiadny nadraďujúci pohľad. Dokonca som v kontakte s mojou skvelou družinárkou, ktorá nás nútila počas obedov jesť. Napriek tomu na aktivity s ňou dodnes spomínam. (Po rokoch sa stala mojou kolegyňou a dnes sme kamaráti.)
Školský klub detí považujem za veľmi dôležitú (zdôrazňujem) pedagogickú zložku základnej školy, bez ktorej by pocítili problémy najmä rodičia. Dovolím si povedať, že nie každý by zvládol pracovať v ŠKD. Sám by som v ňom nechcel pôsobil. Denne animovať veľkú skupinu detí, ktoré sú po vyučovaní, povedzme, rozjarené, a počúvať otázky typu, nemôžete urobiť viac?
K financovaniu sa veľmi vyjadrovať nechcem. Ale keď pani ministerka chce prerobiť ŠĶD na pokračovanie vyučovania, mohla by dôstojne zafinancovať túto činnosť z dôvodu, že aj vychovávateľky sú pedagogického vzdelania, a že aj v ŠKD je nutné materiálno-technické vybavenie. Dajme tomu, že v bezplatnom školstve pomôžu rodičia s materiálom. Ale za taký zárobok sa ťažko hľadá nadšený a kvalifikovaný vychovávateľ. Sú tu však aj iné nezmysly legislatívneho nastavenia, ktoré robia aj vedeniu školy problém s ŠKD...
Prvým je stanovenie priamej vyučovacej povinnosti vychovávateliek na 27 hodín, pripomínam, 60-minútových, nie 45. Čím sú žiaci vo vyššom ročníku (pribúda počet hodín), tým je ťažšie naplniť takýto veľký úväzok každej vychovávateľke. Riešením je preskupovanie žiakov, spájanie oddelení, zväčšenie počtu žiakov v oddeleniach. Všetky tri riešenia sú síce efektívne, ale bezohľadné k žiakom, ktorí by mali byť s jednou vychovávateľkou po celý čas. (Prečo? Naštudujte si pedagogiku a psychológiu.) Iným riešením je prijať vychovávateľku na nižší úväzok. Tu sa otvára problém, že je komplikované nájsť niekoho na nižší úväzok, a ak aj nájdeme, nemôžeme vyžadovať od neho pomoc navyše (napr. suplovanie), ktorá je najmä v malých školách potrebná. Niektorí riaditelia dopĺňajú práce vychovávateliek činnosťami, ktoré nesúvisia s pedagogikou (áno, je to z hľadiska legislatívy nesprávne). Treba ich však chápať. Na jednej strane potrebujú vychovávateľa na plný úväzok, na druhej strane musia byť pracovné časy spravodlivo rozdelené - nemôže vychovávateľovi jednoducho odpustiť časť pracovného času. Teda aj rozhodnutia vedenia školy sú často zúfalým riešením zle nastaveného systému.
Závažným problémom ŠKD je bezpečnosť žiakov, ktorú nám zdôrazňujú pomaly aj pri odchode žiaka na toaletu. Aplikáciou bezpečnosti žiakov sú spravidla učiteľské dozory. Na lyžiarsky výcvik, na exkurzie, na plavecký výcvik je legislatívne predpísaný minimálny počet žiakov na učiteľa počas vykonávania dozoru. Čudujsasvete, pre ŠKD, kde sú deti pod vplyvom ukončenia neraz náročného vyučovania ako odtrhnuté z reťaze, legislatívny predpis s minimálnym a maximálnym počtom žiakov v oddelení nie je. Akoby legislatíva na úkor bezpečnosti žiakov dala škole možnosť na prepĺňanie oddelení žiakmi, keďže je lacnejšie mať 3 oddelenia s 28 žiakmi než štyri oddelenia s 21 žiakmi. A to nepočítam s tým, že v každom oddelení môžu byť 2 - 3 a viacerí žiaci s hyperaktívnou diagnózou. Aký efekt má práca s 28 prvákmi v oddelení? Žiaľ, riaditeľ musí hospodáriť s tými úbohými prostriedkami, ktoré dostáva, je kontrolovaný. Keďže nejestvuje žiadny predpis maximálneho počtu žiakov v oddelení, bude existovať naďalej snaha vedení škôl ušetriť prostriedky, kde sa len dá - a v ŠKD sa dá... Je až do očí bijúce, ako dala legislatíva možnosť ušetriť na úkor bezpečnosti detí, namiesto okamžitého riešenia tohto problému.
V súvislosti s ŠKD som zachytil to, čo by mňa určite nenapadlo (asi ani vás). Tento týždeň bolo vyhodnotené to slávne Testovanie 5, ktoré nemá v súčasnej podobe opodstatnenie (písali sme o tom vo výzve Spoločenstva učiteľov a priateľov slovenčiny). Napriek tomu na ňom zotrvávajú, hoci nedostatky v ňom môžu byť takisto príčinou priemerných výsledkov alebo regionálnych rozdielov. Nie, ľahšie je všetko hodiť na učiteľov, ktorí pracujú v podmienkach: chyba úradníkov - oprava učiteľmi - kritika našej opravy úradníkmi. Ako teda riešiť nedostatky žiakov v testovaní podľa našich nadriadených? Čo tak zmeniť ŠKD na pokračovanie vyučovania a v otrasne nastavených podmienkach pridať vychovávateľom ďalšiu povinnosť? Že budú mať žiaci najčastejšie do tých 10 - 11 rokov vyučovanie od 7.00 (ak sú v rannej ŠKD) do 16.00 alebo aj neskôr, to nikomu nenapadlo? A čo psychohygienické podmienky, za ktoré školy prenasleduje hygiena a inšpekcia? A čo s deťmi, čo nechodia do ŠKD? Nie sú medzi nimi aj deti zo sociálne slabších rodín, ktoré majú práve horšie výsledky z testovaní? Práve tie nebudú mať prípravu na testy? Ozaj, kto bude robiť tú prípravu s nimi? Budú musieť mať aj vychovávateľky aprobáciu? Budú robiť za tie smiešne peniaze? Bude v ŠKD pedagogický asistent? Čo bude s popoludňajšou prípravou detí, ktoré odchádzajú skôr z ŠKD? Či si niekto myslí, že sa tá príprava začne bezprostredne po vyučovaní, keď má byť regenerácia síl malých žiakov? Začnú sa masívne hlásiť aj žiaci II. stupňa do ŠKD? Aby neprišli o prípravu na testy? A pod.
Vieme, že popoludňajšie vyučovanie funguje aj v zahraničí, no v úplne inom a prístupnejšom vzdelávacom systéme. No u nás sa takéto novinky preberajú buď nekriticky v plnej podobe bez ohľadu na možnosť ich realizácie, alebo v slovenskej podobe, t. j. bez adaptácie podmienok, bez prostriedkov, bez znalosti kontextu slovenskej školy, bez metodík, takže nakoniec nový prístup zostane na papieri a vykáže sa ako splnený.
Veľmi si vážim každú zložku školy, vrátane nepedagogickej, ktorá zotrváva v existenčných podmienkach v škole a drží tak krízu školstva na znesiteľnej úrovni. ŠKD v súčasnej podobe robí rovnako maximum. Nájsť dobrú vychovávateľku je náročné. Je buď kvôli nízkemu zárobku ťažko zohnateľná, alebo tú prácu robí z presvedčenia a nechá kydať na seba všetky problémy pre svoju lásku k práci. Iný variant je zohnať osobu, čo si to s deťmi odobeduje, odsedí v triede a odstojí na školskom dvore bez akejkoľvek inej nadpráce, ktorú ŠKD vyžaduje. Vyžadovať od nej výkony za minimum prostriedkov je fantasy. (Možno takú vyhodiť, no fluktuácia učiteľov je pracovnoprávny i výchovno-vzdelávací problém.)
Aj keď sa mnohé legislatívne opatrenia hlásia k žiakom, je to len proklamácia alebo byrokracia. Zlé nastavenie ŠKD schytá iba žiak. Opatrovacia funkcia ŠĶD sa ľahko zabezpečí. Ale je úlohou ŠKD len babysiting? Podľa ministerky je (má byť) úloha ŠKD vzdelávacia. Kto však pozná regionálne školstvo vie, že je to len jedna z úloh a v ŠKD máva odlišnú podobu ako klasické vyučovanie. Je dobré, že ministerka otvorila túto tému. Verejne ju však prosím, aby si k svojim poradcom prizvala aspoň jedného učiteľa z regionálneho školstva, ktorý je politicky i názorovo nezávislý, skúsený a rozhľadený. Možno tak by zmiernila (nielen ona, ale aj mnohí iní politici) protesty proti vyjadreniam, ktoré nevychádzajú z reality súčasnej slovenskej školy a škodia akejkoľvek reforme.



Hodnotenie:    | Zobrazení: 1126


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Iveta Labajová | (04.09.2018 18:16 - neprečítaný)

V plnej miere súhlasím. Zneprehľadnené financovanie podviživeného školstva a hromada problémov k tomu! A aby toho nebolo málo a šup sem s nejakou reformou! A keď nie reforma, tak aspoň trápenie s prierezovými témami ...


*Pridať komentár