ANGLIČTINA A DEJEPIS - 2 PRÍSPEVKY

Blog  |  Ján Papuga  |  Konferencia  |  13.11.2018 19:51

Priatelia, pozrel som si správy a skoro ma prekotilo, čo všetko si v 21. storočí v demokratickej republike dovolia niektorí politici a väčšina národa je ticho. My tu na FB nie, ale aj ten už chcú cenzurovať. Ľudia čo minimálne morálne právo nemajú na to, riadiť Slovákov. A už vôbec nie školstvo. Preto publikujme, publikujme, publikujme... Aj v tom je naša moc. Prikladám 2 články.


UDALOSTI A ŠKOLA

Pripomíname si vznik Československej republiky, ktorým sa mnohé pre nás zmenilo, v tomto roku 100. výročie. Dozaista je to udalosť, ktorej by sa mala venovať pozornosť aj v školách. Aby sa nekonštatovalo, že nová generácia vie čoraz menej o svojom národe, o jeho historických prelomoch. O tom, že téma vzniku ČSR presahuje jednu vyučovaciu hodinu, netreba polemizovať. Niektoré školy venovali tomuto sviatku širšiu pozornosť, než požadujú osnovy.
Významných tém, čo sa v priebehu školského roka vyskytnú, je pomerne veľa. Sú medzi nimi aj také, ktoré majú varovať pred opakovaním chýb. Nejeden učiteľ by rád vytváral hodiny, ktoré by reagovali na pripomienky našich alebo aj svetových dejín, prípadne na dni venované iným oblastiam. Každá téma sa dá zhustiť do niekoľkých minút, no účinok takejto výučby pre súčasných žiakov je nízky. Najmä keď sa po rýchlom výklade udalosti pokračuje v učive. Často v tematicky odlišnom, keďže učebné osnovy neumožňujú flexibilnosť. A sú aj preplnené. To je dôvodom, prečo mnohí učitelia nerozvíjajú efektívnejšie, diskusnejšie a tvorivejšie vyučovanie významných tém. Ak sa na to aj podujmú, riskujú nedobratie predpísaného učiva.
Preto, ak médiá alebo sami politici kritizujú nevedomosť alebo nezáujem o súčasné či historické dianie, mali by obrátiť pozornosť na tzv. štátny vzdelávací program, ktorý obsahuje príliš veľa rigidne zoradených tém. Práve to bráni učiteľom nie iba učiť žiakov, ale učiť ich uvedomovať si život minulý, prítomný a budúci, bránia im vyučovať život.

PROBLÉM: ANGLIČTINA

Niekoľko týždňov v tejto rubrike poukazujem na to, ako funguje naše školstvo, aby to vedeli aj ľudia mimo neho. Môžeme konštatovať závažné problémy, ktoré znechucujú učiteľov a poškodzujú žiakov. Popri všeobecnom nedostatku v školstve sa paradoxne dozvedáme, ako sa mrhá financiami v rôznych školských pseudoinštitúciách a vynakladajú sa prostriedky na zbytočné potreby alebo projekty, ktoré nepotrebujeme alebo by sme ich vedeli realizovať za oveľa nižšie prostriedky.V tejto úbohej situácii ministerstvo školstva otvára ako úplne nepodstatný problém to, aby sa angličtina, svetový jazyk, nevyučovala povinne, aby sa mohli vyberať aj iné jazyky. Hoci systém jej vyučovania platí snáď od nežnej revolúcie a každý chápe, že ide o jazyk, bez ktorého sa na pracovnom trhu nezaobídeme. A v živote vôbec, keďže je to aj prostriedok bežnej komunikácie internacionalizujúceho sa Slovenska. Je lepšie začať študovať angličtinu čo najskôr, aby si ho žiaci neosvojili v deformovanej podobe, keďže sa na nich od detstva „lepí“. Odvolávajú sa na slobodu výberu. Pritom tam, kde by sa žiadala sloboda škôl, nie je. Skutočná príčina je inde. Po rokoch zanedbávania, ba devastácie školstva to dopadlo tak, že študenti angličtiny nemajú záujem učiť, keď si môžu zarobiť viac v inej sfére. Tak to ministerstvo rieši zrušením povinnosti učiť sa angličtinu. Ale pozor! Aj učitelia matematiky, fyziky či informatiky sa hľadajú VEĽMI ŤAŽKO. Už teraz sa desím rozhodnutia ministerstva, čo s tým spraví. Isté je, že to nebude nič logické či systémové.
Takto to teda funguje v slovenskom školstve. Zlé sa prehliada, dobré sa ničí. A opäť to schytajú žiaci, nehovoriac o školách a učiteľoch. To sa odrazí potom aj na stále mlčiacich rodičoch, ktorí útočia na školy, nie na kompetentné orgány. Pripomínam, že pri rušení angličtiny nejde o slobodu výberu. Tá sa buduje inak, na čo však nie je vôľa. Napríklad uvoľnením trhu s učebnicami. Pevne dúfam, že „problémy“ s angličtinou nesúvisia s politickou orientáciu strany, ktorú ministerka nominovala.
Ale treba sa pozrieť aj do vlastného hniezda. Hneď, ako sa téma angličtiny zverejnila, medzi učiteľmi sa spustili rozbroje väčšie ako v parlamente. Nečudujme sa potom, že nás majú za nekompetentných, neschopných dohody a kompromisu, ktorým treba veci prikazovať, nie umožňovať.




Hodnotenie:    | Zobrazení: 2117


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Michalea Klanduchová | (21.11.2018 19:54 - neprečítaný)

Dovolím si reagovať na to, keď bol celkovo nedostatok jazykárov na školách, vtedy nebol problém s tým, že chýbajú angličtinári, bolo to iba o jazykároch, teda aj ruštinároch, nemčinároch, franzúštinároch. Ako demokraticky sa rozhodovalo vtedy, keď sa dala angličtina ako povinný cudzí jazyk, keď je veľa rodín, ktoré majú rodinných príslušníkov žijúcich a pracujúcich napr. v Rakúsku, Švajčiarsku a Nemecku? Práve títo rodičia a už aj starí prípadne krstní rodičia by privítali, keby sa ich deti mohli učiť rovnako iný cudzí jazyk ako je angličtina, ale nie je im to umožnené. Prečo je to v demokratickej krajine tak? Angličtina určite nie je povinná od nežnej revolúcie, práve vtedy bol ten veľký nedostatok učiteľov cudzích jazykov, určite nie len angličtinárov. Veľa učiteľov cudzích jazykov prišlo o pracovné miesta, aj keď to boli kvalitní učitelia s dlhoročnou praxou a začala sa učiť iba angličtina od 3. ročníka na základnej škole, kde začali učiť učitelia z rýchlokvasených projektov, pričom mnohí z nich keď počujete vyslovovať, máte oči pre plač a takíto "kvalitní ľudia" začali učiť deti tam, kde sa má zvládnuť aspoň výslovnosť na 1. Určite je dostatok kvalifikovaných učiteľov iných cudzích jazykov okrem angličtiny, pretože s ňou nie sú doteraz presne a jasne stanovené dotácie hodín, učebnice, rodičia musia kupovať už do prvého ročníka pracovného zošity ak nie hneď aj knihy a je fajn, keď to nie je tak, že s novým učiteľom, ktorí príde do školy ide často aj zmena učebníc. Demokraciu si predstavujem v slobodnej voľbe rodičov pri výbere cudzieho jazyka, rodičia sa určite nemusia báť toho, že nebude mať iný cudzí jazyk ako je nemecký, či ruský jazyk kto učiť, z vlastnej skúsenosti viem, že jazykárov je dosť, len nemali doteraz 6-7 rokov možnosť učiť, stačí im iba v dostatočnom predstihu dať vedieť, že majú školy o ne záujem.

* Reagovať | Viera Pribylová | (15.11.2018 21:47 - neprečítaný)

Veľa učiteľov I. stupňa pred pár rokmi ukončilo projekt, ktorý bol zameraný na získanie možnosti kvalifikovane vyučovať cudzie jazyky, hlavne ANJ / bol to rok 2013/. Kto si na to pamätá ,vie, že to nebolo ľahké. Štúdium sprevádzalo veľa nejasností, projekt bol na mnoho mesiacov prerušený, dá sa povedať i rozkradnutý. Uzatvárali sme zmluvy, v ktorých boli sľúbené stáže v zahraničí, pomôcky pre učiteľov a veľa iných vecí. Asi tušíte, ako to dopadlo. Veľa ľudí to vzdalo, nie kvôli sebe, ale kvôli prístupu organizátorov k ľuďom, ktorí do toho išli s vierou, že niečo urobia pre deti a naše školstvo. Všetci, čo učia ANJ na I. stupni, mi dajú za pravdu, že systém výučby sa budoval dlhé roky. Hľadali sa formy práce, prístupy, obsahy, ako učiť deti od prvej triedy tak, aby ich jazyk zaujal, aby si k nemu vybudovali kladný vzťah a tešili sa na hodiny. A teraz to zrušíme? Nahradíme? A čím? Zasa budú chýbať učitelia a učebnice iných cudzích jazykov?

* Reagovať | Ján Papuga | (16.11.2018 21:37 - neprečítaný)

Zase zbytočne vynaložené prostriedky...

* Reagovať | Rudolf Pažík | (18.11.2018 11:12 - neprečítaný)

Zdravím,ako vyučujúci dejepisu sa stotožňujem s obsahom fóra.Vyučovacích hodín je málo,do reformy v roku 2008 bol dejepis dva razy do týždňa,teraz sa vyučuje len jedna hodina.Žiaci si nemôžu urobiť a vytvoriť komplexný obraz o našich novodobých dejinách.V Českej republike sa výročiu vzniku Československa venovala veľká pozornosť v médiách na Slovensku to bolo len okrajovo.Pritom Slovensko bolo do roku 1918 neoddeliteľnou súčasťou Uhorska,vyučovalo sa tu len po maďarsky,akýkoľvek iný názor bol neprípustný.Vznik ČSR zachránil Slovensko v hodine dvanástej.
R.Pažík

* Reagovať | Ján Papuga | (20.11.2018 19:38 - neprečítaný)

A potom kritizujú nás a žiakov, že nevedia o udalostiach, kým podložie deformácie dejepisu robí MŠ a ŠPÚ.


*Pridať komentár