PREHNANÁ BEZPEČNOSŤ

Blog  |  Ján Papuga  |  Konferencia  |  05.12.2018 00:26

            Často sa na sociálnych sieťach objavujú fotografie starých ihrísk. Sám si nostalgicky spomínam na provizórne plochy na vybíjanú, na hranie tenisu na ceste, na guľovité kolotoče, ktoré sme krútili neuveriteľnou rýchlosťou. Vedeli sme na nich tráviť hodiny. Bez jediného úrazu.

                Dnes sa preliezky zmenili a nastúpili bezpečnostné normy, ktoré predražili zriadenie ihriska. Každý ľudský život je vzácny a je dôležité dbať o zdravie. Avšak normy na ochranu zdravia sú prehnané, niekedy až nevykonateľné. Normy v škole napr. vyžadujú, aby boli chodby, ktoré sú únikovým východom, úplne prázdne; bez kvetov, vitrín s trofejami, knižných kútikov, sedačiek a iných prvkov, ktoré súvisia s humanizáciou. Poznáme ďalšie príklady: Učitelia telesnej výchovy rezignovali na požadovanie zložitejších cvikov, pri ktorých by si mohol žiak ublížiť (potom sa konštatuje, že deti nemajú pohyb).  Obdivujem kuchárky v školských jedálňach, že v neprehľadnej spleti hygienických a zdravotných požiadaviek dokážu uvariť kompletné obedové menu. Na hodinách chémie si musí žiak vystačiť bez pokusov (i keď zažité sa učí najlepšie), lebo práca s akoukoľvek chemikáliou si vyžiada množstvo byrokracie. No už  pri drobnom poranení je vinený vyučujúci. Ani nemusím spomínať nedôstojné dozory učiteľov, ktorí musia každú prestávku robiť bacharov na chodbách.

                Škola je tak postihnutá prísnymi normami, že to obmedzuje jej fungovanie. Realizovať  „adrenalínovejšiu“ aktivitu sa rovná jednej nohe v krimináli. Nech by sa dieťa správalo akokoľvek, schytá to učiteľ. Rodičia sa oprú do školy, aj keď k incidentu dôjde v zápale činnosti. Ak si spojíme školský úraz s finančným odškodnením, škola nemá motiváciu robiť viac.   

                Hodno obdivovať učiteľov, ktorí bez legislatívnej ochrany idú do potenciálne rizikových aktivít. Ak nie, odnesú si to žiaci. Na ihrisku ich radšej nepustíme na preliezačky, telesná si musí vystačiť s robením drepov (i tie sú kontroverzné), exkurzie radšej neorganizovať, vyučovať sa bude diktovaním poznámok.

                Škola, ktorá chce prežiť, musí zaujať. Ale je zvrátené, že vďaka rôznym prehnaným  normám sú aj bežné aktivity rizikom pre učiteľov. Ak škola rezignuje na takéto činnosti, prestane napĺňať ciele modernej inštitúcie, ktoré požaduje legislatíva. Na druhej strane zas legislatíva na ochranu zdravia neumožňuje tieto ciele napĺňať inak ako formálne. Takýchto absurdných paradoxov je v slovenskom školstve viac.

                Tak, akej aktivite s deťmi obetujete svoju bezúhonnosť?       




Hodnotenie:    | Zobrazení: 874


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Rudolf Pažík | (10.12.2018 16:01 - neprečítaný)

Zdravím,osobne si myslím,že učiteľ s dlhou praxou mám žiakom vždy čo ponúknuť.Sám učím mladých ľudí,ktorým sa dokážem prispôsobiť i napriek svojej tridsaťdvaročnej praxi.Doba sa sústavne mení a i pedagóg je povinný zareagovať na nové trendy vo svete.
Mladí absolventi možno rozumejú mladej generácii,ale ich prax je slabá,nedostatočná.

* Reagovať | Rudolf Pažík | (10.12.2018 16:06 - neprečítaný)

Bohužiaľ mnohí nechcú pracovať v školstve pre slabý plat.Onedlho už nebude mať kto učiť.
Prajem pekný deň.
P.S.Omylom som svoje krátke zamyslenie uverejnil na tejto stránke.

R.Pažík

* Reagovať | Ján Papuga | (10.12.2018 19:37 - neprečítaný)

Aj to beriem, sú ľudia v dôchodku, čo ešte dokážu stíhať a flexiilkne reagovať. Ale sú aj takí, čo si neuvedomia, že potrebujú a mali by mať stopku.


*Pridať komentár