Pasca

Blog  |  Ján Papuga  |  Konferencia  |  05.12.2018 00:35

                Minule som písal o inklúzii na slovenský spôsob. Trápi ma táto téma aj z hľadiska toho, že sa najväčšia pozornosť venuje deťom s diagnózou a s poruchami správania. Isto opodstatnene. Takýmto deťom zle nastavený až ignorujúci systém nedokáže pomôcť. Ale trpia aj deti, ktoré sú, laicky povedané, normálne. Tie, ktoré sa musia prispôsobovať tempu práce žiakov s poruchami učenia alebo sú vystavení stresujúcim bojom medzi učiteľmi a žiakmi so zlým správaním.

                Všetky zúčastnené strany sa ocitli v pasci, ktorú nadriadené riešia od stola. Problémoví žiaci nemajú v škole odborníkov, ktorí by im pomohli. Normálni žiaci sa spomaľujú, klesajú na priemernú úroveň. A žiaci so zlým správaním si uťahujú zo školy, ktorá nemá žiadne možnosti na ich vylúčenie, kým trvá ich povinná školská dochádzka. Ak sa v takejto situácii začne necitlivo presadzovať inklúzia, schytajú to opäť len deti. Alebo ich toľko diskutované šťastie.

                Domnievam sa, že táto téma nie je v kompetentných rukách. Ani odborní prívrženci inklúzie nemôžu brať jej zavedenie hurá spôsobom. Predpokladá to široký komplex iných zmien, napr. výraznejšie zníženie počtu žiakov v triedach. Aj keď pedagogický asistent pomôže žiakom,  nevie čarovať. Je potrebné nastaviť celý systém vzdelávania a zodpovedne ho zafinancovať. Nešetriť na deťoch a nevyhadzovať financie na úradnícky aparát, ktorý problémy súčasných detí školy nerieši, ba nedokáže riešiť inak ako smernicami a plánmi.

                V tejto téme by sa však mali angažovať aj rodičia, ktorí nikdy nevedia vopred, ako systém dokáže ublížiť ich milovanému dieťaťu. 




Hodnotenie:    | Zobrazení: 215


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

Žiadne komentáre


*Pridať komentár