Moc v školstve 2019

Blog  |  Viktor Križo  |  Blog Virtuálnej knižnice  |  04.01.2019 23:06

Najväčším hriechom ľudstva nie je honba za peniazmi, ale túžba po moci…

Mnoho ľudí sa nazdáva, že bariérou rozvoja našich škôl, bariérou k lepším výsledkom PISA testovaní je nedostatok financií, málo kvalitný personál, zlé materiálne vybavenie, nabité kurikulum, chýbajúce učebnice, nevyužívanie moderných metód. A majú pravdu, sú mimoriadnou bariérou. Avšak najväčším nepriateľom pokroku škôl je dlhodobo zakorenená rakovina moci v srdci drvivej väčšine škôl. Len málokde nájdete školu, ktorá by dýchala spoluprácou, rovnocennými vzťahmi medzi všetkými aktérmi školy, demokratickým riadením, či lepšie povedané: subsidiaritou, participáciou, slobodou a zodpovednosťou a to vo všetkých „rohoch“ školy.

Riaditelia/zriaďovatelia nechápu, že ich úloha riadiť školu podľa § 5 zákona 596/2003 nespočíva v tom, že o všetkom rozhodujú, všetko vedia a všetko vlastnia, ale spočíva v pokore zabezpečenia všetkých zákonom stanovených podmienok, aby mohla škola rásť ako samostatný organický celok bez vlastníka. Niekedy vedúci pracovníci vnímajú školu/prácu ako svoje dieťa, ale aj tu zabúdajú, že byť rodičom je služba sprevádzania na ceste jedinca k samostatnosti. Každá zdravá cesta riadenia vedie k oslobodeniu. Naopak, každá chorá cesta k centralizácii moci, kultu osobnosti jednotlivca a nakoniec ku páchaniu zločinov - mobbingu, šikane, podvodom, tajnostkárstvu, vlastneniu.

Zalovme k zákonným normám, ktoré upravujú demokraciu v školách. Len máloktorý „nadriadený“ vie, že celá jeho činnosť podlieha kontrole a úzkej spolupráci s radou školy, ktorá je ale predĺženou rukou všetkých aktérov školy: učiteľov, zamestnancov, rodičov, zriaďovateľa a na strednej škole i študentov. Rada školy sa zodpovedá všetkým aktérom školy. Demokracia je participatívna, nie totalitná. Úloha zástupcov je reprezentovať voličov. Riaditeľ je volený radou školy a tá je volená všetkými účastníkmi vzdelávania. A tak riaditeľ sa zodpovedá rade školy a cez ňu všetkým. V konečnom dôsledku teda slúži jednotlivec celku a nie celok jednotlivcovi. V škole niet priestoru na vládu jednotlivca, či informačné embargo. Vízia školy nie je vlastné presvedčenie, ale spravodlivé napĺňanie potrieb všetkých. Všetko má byť otvorené, viditeľné, priezračné, všetko má byť výsledkom participácie a informovania všetkých. Rozhodnutia jednotlivcov musia ustúpiť potrebám a rozhodnutiam komunity.

Každý riaditeľ je aj zamestnávateľ a teda za svoju činnosť sa zodpovedá zástupcom zamestnancov alebo odborom. Tie majú na pracovisku plné právo ho kontrolovať. Riaditeľ sa tak opäť zodpovedá všetkým zamestnancom za svoju činnosť, za rozpočet, prerokúva nové pracovné miesta, výpovede, pracovný poriadok, vnútorné predpisy a pracovné podmienky, pracovný čas, odmeny, podmienky NV, plán dovoleniek, vzdelávanie učiteľov atď. Jeho úlohou je iba bdieť nad dodržiavaním zákona a jeho jediné pevné rozhodnutie môže byť postavené iba pri odvolaní sa na zákon, nie jeho vlastné pocity, názory a presvedčenia. On je strážca zákona, nie svojvoľný panovník. Dodnes máloktorý riaditeľ tuší, že má povinnosti prerokovávať takmer všetko so zamestnancami, či mať ich súhlas. Zamestnanci tiež môžu v prípade nespokojnosti vyhlásiť riaditeľovi štrajk. Majú možnosť ho cez radu školy odvolať. On je iba predĺženou výkonnou rukou komunity, nie samostatným subjektom výkonu vlastnej moci. Ak riaditeľ zdieľa zodpovednosť, tak sa stáva slobodným, lebo každý kvalifikovaný zamestnanec nesie zodpovednosť za svoju prácu - právnu i morálnu a nijaký zákon nemôže riaditeľa robiť vinným, ak ľudia vykonávajú činností zákonným spôsob a moc je prerozdelená.

K tomu všetkému sa nakoniec pridáva ľudskosť, etika, humanizácia, ktorú v školách tak veľmi potrebujeme. A tá je v príkrom rozpore s bezuzdným rozkazovaním. Sedenie za vrchom stola, krajší kancelársky nábytok a mnohé ďalšie symboly na školách stále pripomínajú skôr stredovekých panovníkov. A keď počujete oné slová po stý krát: „Keby ste vedeli, čo všetko ja robím. Koľko zodpovednosti nesiem na pleciach. Kým vy ráno spíte, ja už sa trápim, čo bude so školou.“ viete, že ide o bežného vedúceho pracovníka s pocitmi nadčloveka. A pritom oni sú rovnakí učitelia ako tí ostatní. Nemajú nič navyše. Sú prví medzi rovnými. Nie sú vlastníci, ale správcovia a konajú iba podľa toho, ako stanovuje zákon a komunita školy.

Desaťročia komunizmu nás nesmierne poznamenali. Donášačstvo, podlizovanie, intrigy, manipulácia s odmenami, panovnícka svojvoľnosť, stranícka príslušnosť, chorá poslušnosť, lojalita na úkor pravdy, poddajnosť i úslužnosť majú dodnes v školstve svoje „dračí doupě“. Je načas zosadiť tento nerovnovážny stav a vrátiť humanizmus do škôl. Ak začneme od transformácie riadenia škôl od panovania k službe, veľmi rýchlo budú učitelia zažívajúci úctu vo svojich zborovniach, schopní partnerskej spolupráce medzi sebou a s rodičmi a budú otvorení sprevádzaniu žiakov na ich vlastnej ceste k slobode a zodpovednosti. Vyhoďme kožené sedačky v riaditeľniach, vyvesme pracovné poriadky, vzdelávacie programy, rozpočty a sociálne fondy na nástenky, rokujme demokraticky o všetkom, pedagogické zbory premeňme z poradných na záväzné orgány, radám školy vráťme do rúk smerovanie škôl a začnime dodržiavať zákony. Rozložme bremeno moci z jednotlivcov na komunitu. Vráťme ľudskú demokraciu do škôl a do tried, opustime argumentáciu moci: kto z koho a nahraďme ju diskusiou a kritickým myslením. Zmeňme hierarchiu na participáciu všetkých. V podstate stačí dodržiavať zákon, pochopiť jeho zmysel, odhodiť smiešnu hru prsteňov moci a oslobodiť sa konečne od rozprávok o panovníkoch. Je čas vrátiť sa k pôvodnej múdrosti ľudstva: spravodlivosti, pravde a láske.  

V roku 2019 želám všetkým učiteľom (vrátane riaditeľov), aby dokázali objaviť nový rozmer Komenského školy pre 21.storočie.

Viktor Križo

učiteľ, špeciálny pedagóg




Hodnotenie:    | Zobrazení: 568


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Andrea Szalinková | (07.01.2019 15:56 - neprečítaný)

Trafili ste klinec ale úplne že presne po hlavičke kolega. Ďakujem

* Reagovať | Jana Čillíková | (05.02.2019 19:25 - neprečítaný)

Napísali ste to veľmi pekne a výstižne pán Križo. Riaditelia by si to mali vyvesiť na nástenky a každý deň prečítať. Aby sme nemuseli na mnohých školách konštatovať spolu s T. Janovicom - Chorým túžbou po moci nieto pomoci.


*Pridať komentár