Odpovede tieňového ministra školstva

Blog  |  Miroslav Sopko  |  Školstvo  |  12.03.2019 09:24

V jeseni 2018 časopis Slovenčinári uverejnil moje odpovede na otázky týkajúce sa školstva. So súhlasom autora tieto moje názory zverejňujem aj na tomto mojom blogu. Aby ich spoznalo čo najviac ľudí, ktorým záleží na zmenách vo vzdelávaní.

1. Pán Sopko, z učiteľskej katedry a zo stavovskej organizácie učiteľov do Národnej rady Slovenskej republiky, ba do funkcie tieňového ministra školstva? Prečo? Neobávate sa toho, že vaše, dozaista úprimné úmysly, zomelie byrokratická a politická mašinéria v školských úradoch, proti ktorej často ani minister nemá šancu?

Do politiky som šiel preto, lebo som pochopil, že iba cez ňu sa dá čokoľvek v školstve reálne zmeniť. Či sa nám to páči, alebo nie. Bolo to práve pôsobenie v Slovenskej komore učiteľov, ktoré mi otvorilo oči, ako veľmi zle je na tom profesia učiteľa, kam sme ako spoločnosť nechali padnúť pedagogických i odborných zamestnancov. Rôznych mašinérií sa neobávam, viem proti komu a čomu stojím a z tohto miesta vyhlasujem, ţe akýkoľvek nový minister musí okamžite začať s razantnými zmenami v riadení ministerstva, jeho priamo riadenými organizáciami a riadiacimi zložkami na všetkých úrovniach. Musím ale počítať s tým, že to môže proti mne vyvolať silnú protireakciu. Súčasné riadenie ministerstva je veľký konzervatívny kolos. 

2. Veľmi často pri akejkoľvek zmene v školstve, aj finančne náročnej, potrebuje minister alebo zákonodarca podporu domovskej strany. Máte ju? A budete ju mať keď vstúpite do exekúcie? Lebo minister školstva mieni, minister financií mení.

Preto sú dôležité minimálne dve veci. Bolo by ideálne, aby budúci minister financií a minister školstva boli z jedného politického tábora a veľmi intenzívne spolu nielen komunikovali, ale najmä koordinovali svoje kroky. Zároveň by sme si mali vziať príklad napr. z Estónska, kde dlhodobo boli ministrami školstva najvyšší predstavitelia vládnucich strán, čo prakticky aj odráţalo, aké je pre túto malú krajinu vzdelávanie dôležité. Od slov a kvetnatých vyjadrení aj my už konečne musíme prejsť ku konkrétnym činom. V súčasnosti cítim podporu a dôveru svojho hnutia, ktoré má ambíciu byť silnou a výraznou súčasťou budúcej vlády, čo je vyjadrené aj mojou súčasnou funkciou podpredsedu poslaneckého klubu. Považujem to aj za prejav uznania jednej z hodnôt, ktorú vyznávam a považujem v politike za mimoriadne dôležitú, na ktorú sa už dnes pomaly zabúda. Je ňou lojalita.

3. Asi ťažko vznikne po najbližších parlamentných voľbách „jednofarebná“ vláda. Bude treba spolupracovať. Ako spolupracujete s politikmi z opozície, ktorí majú v agende školstvo? Nevšimli sme si, že by ste niekedy svoje sily spájali, skôr sa nám zdá, že si každý buduje vlastnú cestu. Ako to bude, ak sa lídri opozície, ktorých nosnou témou je školstvo, dostanú do vlády?

Vždy som bol a aj ostanem otvorený spolupráci. Myslím si, že mám veľmi korektné vzťahy aj so svojimi politickými oponentmi. Čo sa týka budovania vlastnej cesty, na tom nevidím nič zlé, pretože v rámci politickej súťaže by sme mali prichádzať s ponukou pre svojich potenciálnych voličov a vo voľbách sa ukáže, ktoré riešenia získajú väčšinu. K tomuto ideálnemu stavu sme sa na Slovensku ešte nedopracovali, ľudia málokedy čítajú programy strán a vyberajú si svojich reprezentantov skôr podľa emócií, čomu sa prispôsobil i politický marketing a sebaprezentácia jednotlivých politikov. No napriek tomu je dôležité mať pripravenú víziu a najmä tím ľudí, s ktorými ju viete zrealizovať, mať zadefinované hlavné témy, kde neustúpite ani o milimeter, ale aj tie prierezové, kde dokážete nájsť zhodu pre korekcie. Základom bude intenzívna komunikácia po voľbách, nachádzanie prienikov a vedomie, že ak dostaneme od ľudí dôveru, tak ju nesmieme sklamať.

4. Má minister šancu za 4 roky opraviť mnohoročnú deštrukciu školstva?

Má šancu túto deštrukciu zastaviť a s potrebnými zmenami minimálne začať a nastaviť proces premeny. Táto ťažká práca bude vždy prekračovať jedno funkčné obdobie. A samozrejme, musí počítať s tým, že ho to môže politicky zničiť a postavia sa proti nemu aj tí, čo ho dovtedy podporovali.

5. Učitelia sú demotivovaní, preťažení, znechutení, môžeme použiť aj rôzne iné prívlastky. Čo by ste ako minister spravili s týmto stavom? Nemyslíme ani tak otázku zvyšovania platov, ale to, aké by boli prvé kroky, aby učitelia pocítili, že sa konečne niečo mení a nebude to len zmena byrokratická, ale reálna.

V prvom rade ministerstvo otvorím všetkým, komu na školstve záleží a nebudem prihliadať, či je reprezentatívny, alebo nie je. S tým bude spojený ďalší krok, aby vzniklo servisné a poradenské centrum, na ktoré sa môžu pokojne všetci obrátiť so svojimi problémami, a kde dostanú prvé informácie, ktoré im pomôžu v ich problémoch a pomôžu pri ich práci. Neskôr by sa tento systém integrovane podporoval i na úrovni samosprávnych krajov i miest a spojených úradov obcí. Zároveň okamžite začnem budovať silné regionálne skupiny skúsených odborníkov, ktorí by boli skutočnými lídrami zmeny. Potrebujeme týchto ľudí nájsť a zaplatiť, len nie je cestou ďalší veľký národný projekt, ako je to v súčasnosti v móde, ale ukotviť ich v systéme.

6. Aký máte vzťah k predmetu slovenský jazyk a literatúra? Ak sledujete našu dlhoročnú činnosť, ako by ste mohli nášmu predmetu pomôcť? Ako by ste postupovali v reforme predmetu, ktorému sa naše zoskupenie dlhé roky venuje?

Bez vzťahu k jazyku nie je ani vzťah k rodnej hrude. Už dlho sledujem vašu činnosť, je mimoriadne dôležité, že ste takí aktívni. Predmet slovenský jazyk a literatúra potrebuje zásadne zmeny, ale nie formou pridávania strán do štátneho vzdelávacieho programu. Musíme si uvedomiť, že jazyk je živý organizmus, dynamický sa prispôsobuje meniacemu sa svetu. Pri konkrétnych krokoch by sme si mali vydiskutovať, ale v relatívne krátkom čase, keďže v súčasnosti viac rečníme, ako riešime, čo potrebuje okamžitú úpravu. A pritom si uvedomiť, že nedá sa nastaviť jednotný model, ktorý bude akceptovaný všetkými. Máme učiteľov so skvelými výsledkami, ktorí by sa na odbornom fóre ostro pohádali na svojich postupoch, ale podporu si zaslúžia všetci tí, ktorí sa nezaradili do masy nekriticky preberajúcich nariadenia zhora.

7. Prešli ste si počas vzdelávania tzv. povinnou literatúrou? Aký ste boli čitateľ? Čo vám čítanie dalo? Prezradili by ste našim čitateľom tipy na literatúru, ktorá vás zaujala?

V detstve som čítal všetko, čo mi prišlo pod rukou, najmä poéziu a mal som aj nejaké poetické pokusy. Môj záber bol od Troch pátračov až k Nižňanského historickým románom. Pomohlo mi to so slovnou zásobou, aj keď ani jej bohatstvo vám nemusí vždy stačiť, pretoţž sa často stáva, že stratíte výrečnosť vtedy, keď ju najviac potrebujete. V súčasnosti často siaham po literatúre, ktorú má rozčítanú najstaršia dcéra, máme spoločný záujem o príbehy a poučenia z minulosti.

8. Vyhrali ste niekedy nejakú literárnu alebo jazykovednú súťaž?

Na základnej škole som reprezentoval v okresnom kole Hviezdoslavovho Kubína v kategórií próza. Pamätám si, že to bol úryvok z knihy poľského autora Edmunda Niziurského Poplach v podstreší. Ale nebol som medzi víťazmi.

9. V učiteľských radoch sa čoraz častejšie opakujú návrhy na zrušenie testovania. Naše Spoločenstvo zatiaľ k takémuto návrhu nedospelo. Naopak, snažíme sa poukazovať na chyby a nedostatky v testovaniach, ktoré niekedy ignorujú, niekedy zapracujú. Ako by ste ako minister naložili s testovaním?

Vo verejnosti vládne mylná predstava, že väčšina odporcov testovania ho chce zrušiť a neuvedomujú si fakt, že kritizovať čokoľvek nie je krvavý boj na barikádach. To treba vysvetľovať. Som zástancom toho, aby model merania vedomosti bol nastavený tak, aby viedol v konečnom dôsledku k nastaveniu a explicitnému pomenovaniu podporných opatrení v systéme školstva ako celku. Toto je alfa a omega, na čo by mali ísť peniaze náš všetkých, aby tieto merania prinášali niečo reálne a nie iba plnili priečinky analýzami a grafmi.

10. Fínsky model. Pokúšajú sa nám ho vsugerovať, hoci ak porovnáme vybavenie, servis a financovanie fínskych škôl, obávame sa, že nás iba zaťažia novinkami bez finančného a materiálneho zabezpečenia. Ako sa dívate na implikáciu fínskeho modelu do slovenského modelu školstva a vzdelávania?

Úprimne priznávam, že som skeptický a zastávam názor, že musíme prebudovať vlastný model. Nesmieme to robiť ako doteraz. Často používam prirovnanie, že mi to už niekedy pripadá akoby sme chceli do nášho vzdelávacieho systému naštepiť časti napr. fínskej brezy, poľskej borovice či šanghajského bambusu, čo je metafora na nekritické preberanie rôznych nápadov zo zahraničia. Pokúšať sa vytrhnutý prvok z iného vzdelávacieho systému a natvrdo aplikovať do toho nášho nebude nikdy fungovať. Skrátka, neujme sa to a mali by sme si to všetci uvedomiť.

11. Vychádzate z radov manažmentu SKU. Od jej zakladateľky Márie Barancovej prešla veľkou zmenou. Ako vnímate pôsobenie SKU dnes a akú má táto organizácia úlohu v búrlivých časoch školstva, keď sa počúva najmä hlas odborov. A vôbec, aký máte vzťah k profesijným školským združeniam a asociáciám?

Rešpektujem všetky združenia a asociácie. Rozumiem, že sa nemôžu vždy na všetkom zhodnúť, pretože sa často pozerajú na to množstvo problémov pod iným uhlom pohľadu. Aj preto si slovenskí učitelia zaslúžia silnú a jednotnú stavovskú organizáciu, ale takáto organizácia by mala byť nezávislá od akejkoľvek štátnej inštitúcie už od procesu jej vzniku. SKU vytvorila silný príbeh ako sa na začiatku skupinka pár jednotlivcov okolo Márie Barancovej, Ivana Dudáša, Matúša Baňasa a iných, vrátane mňa, vytvorila odborného a kvalifikovaného oponenta ministerstvu, z ktorého by sa odborníci z tímu Hodnoty za peniaze chytali za hlavu, pri akých financiách sme to dokázali. Práve Komora by mohla byť základom, na ktorej by sa jednotná učiteľská organizácia dala vybudovať a bola silným poradným hlasom ministerstva.

12. Nemohli sme si nevšimnúť, že často píšete blogy, resp. texty na tému školstvo. Niektorí učitelia vravia, že zverejňovanie vlastných textov je zbytočné, že aj tak si vládnuci spravia po svojom. Aký máte na to názor? Prečo píšete?

Nič, čo robíme, nie je zbytočné. Asi by boli títo učitelia veľmi prekvapení, keby vedeli, ako si pekne vedia kompetentní osvojiť dobré nápady a následne ich aj zrealizovať. Škoda len, že to dlho trvá a tu na Slovensku k tým najlepším riešeniam pristúpime spravidla až potom, ako minieme všetky ostatné. To môžem konštatovať ako „otvárač tém“, napr. zrušenie tlače elektronickej triednej knihy, platy nepedagogických zamestnancov pod minimálnou mzdou, zachovanie slobody v písaní, vekový strop pre učiteľov a mnohé ďalšie.

13. „Predseda“ vášho hnutia je kontroverzná postava politiky. Jeho rečnícke prejavy tvrdo pomenúvajú realitu aj za cenu expresívnejšej lexiky. Vy ste, naopak, pokojný človek, politik so zmierlivým prejavom bez náznaku zlosti, hoci oprávnenej. Ide to vo vašom hnutí dokopy? Ktorý typ pôsobenia na voliča, učiteľa podľa vás účinkuje viac? Vezmite túto otázku aj ako didaktickú radu pre nás v rámci vyučovania rečníckeho štýlu.

Protiklady sa vraj priťahujú, ale tu musím vyhlásiť zásadnú vec. Žiadneho človeka nemôžeme súdiť len na základe niektorých zverejnených vystúpení. Kto zažil Igora počas osobného kontaktu, býva veľakrát veľmi prekvapený. Nepoznám osobne veľa ľudí, ktorí majú tak ako on nastavenú nulovú toleranciu voči nespravodlivosti. A nebojí sa priamo pomenovať nepríjemné pravdy, aj keď sa to zdá, že príliš „tlačí na pílu“. No kde by bol dnes svet, keby sme všetci akceptovali výhovorky typu, že sa niečo nedá; neprovokujme, lebo to bude horšie; zmena nie je dobrá; takto to tu funguje odjakživa. Každý prejav politika by mal byť vždy podložený prepracovanou prípravou a argumentáciou, improvizácia nám môže sem-tam pomôcť, ale nikdy nenahradí poctivo vystavané tézy, ktorých sa pri vystúpení musíme pridŕžať.

14. Na záver by nás zaujímalo, či vám nie je ľúto za učením a čo by ste chceli robiť, keby ste sa raz vzdali politiky.

Veľmi mi je ľúto za učením, i keď moji oponenti by mi s úsmevom poradili, že nech sa potom k nemu vrátim. Ale vybral som si túto cestu. Kým sa veci nezačnú zásadne meniť, budem v nej pokračovať. Ak sa to podarí, vrátim sa a mám sen o založení vlastnej školy.

15. Vaše sebavyjadrenie:

Potrebujeme nové školstvo, ktoré bude postavené na princípe rovnováhy. Rovnováhy medzi náročnosťou a radosťou. Náročnosťou voči sebe i ostatným v mojom okolí, ktorých spája tímový duch pri vytváraní reality, kde fungujú zdravé vzťahy medzi všetkými členmi spoločenstva. Radosťou, ktorá sa neprejavuje len silnými emóciami, ale najmä vnútorným pokojom a spokojnosťou s tým, čo robím a ako sa správam k druhým ľuďom.

Pripravil:

PhDr. Ján Papuga, PhD. Základná škola s materskou školou, Riazanská 75, Bratislava janpapuga@gmail.com, www.janpapuga.sk

Zdroj pôvodneho textu: Slovenčinári - časopis Spoločenstva učiteľov a priateľov slovenčiny. č. 2, 2018




Hodnotenie:    | Zobrazení: 1007


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

Žiadne komentáre


*Pridať komentár