GALÉRIA PONÍŽENÍ ALEBO SPRÁVCA O STAVE ŠKOLSTVA

Blog  |  Ján Papuga  |  Konferencia  |  17.03.2019 12:54

GALÉRIA PONÍŽENÍ

alebo

SPRÁVA O STAVE ŠKOLSTVA

Vážení učitelia a rodičia, milí žiaci a tí, ktorí si myslia, že sa ich to netýka!

            Farmári pripravujú generálny štrajk, novinári bojujú za slobodu slova, študenti vytvorili iniciatívu Za slušné Slovensko, lekári dali protestné výpovede... A učiteľom stále nič nedochádza, teda tej mlčiacej väčšine, ktorá si hovie vo svojom simulovanom pokoji. Tak sme pre vás pripravili jedinečnú galériu, ktorá je poslednou šancou na vznietenie aktivity. Prečo jedinečnú? Lebo inde také skvostné exponáty ako na Slovensku nenájdete. Témou našej výstavy je slovenské školstvo, ale presahujeme aj hranice školy. Verím, že naša výstava poteší dušu  a rozvinie nekonečné diskusie, ktoré vás konečne kamsi dovedú. Len nediskutujte príliš a očividne, aby vás zase nezastrašili. Nechajte sa teda viesť výstavou plnou pľuvancov, faciek, zosmiešnenia a celkového poníženia učiteľského stavu, žiactva i rodičov, nechajte sa viesť Galériou ponížení.

1. exponát:

            Posledných 15 rokov sa hovorí o reforme školstva, ktoré je už 20 rokov v katastrofálnom stave. S každým novým ministrom sa niečo začne, niečo sa spíše, pripomienkuje sa a potom sa to zničí. Učitelia a žiaci sa prispôsobujú rôznym náladám politicky zdeformovaných ministrov, pomáhajú ich kreácie aplikovať, namakajú sa pritom a ešte ich zato kritizujú a kontrolujú, keď otrasné nápady ministerských byrokratov bez akejkoľvek podpory aplikujú tak, ako to pochopili v situácii, keď im to nik nevysvetlil. Napokon si na hrôzostrašné zmeny zvyknú, no padne minister a prichádzajú nové vý(nez)mysly. Pritom okrem byrokracie, zbytočných a nekoncepčných nápadov, nekompetentných politických zásahov sa absolútne nič nezmenilo, realizujú sa nepotrebné alebo bezvýznamné zmeny. Nie je vôľa skutočne meniť veci (ako by aj bola, keď o školstve nič nevedia). Takto tzv. reforma prospela jedine bujnejúcej administratíve, politizácii a ulievaniu financií. Vôbec nie školstvu. A pred voľbami zase budeme počúvať, akou veľkou prioritou je školstvo.

            A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni  jeho stiahnutý chvost.

2. exponát:

            Od učiteľov sa žiada kvalifikovanosť, odbornosť. Všetko toto nemajú ani školskí politici, ani ministri. Roky dozadu si nikto z nás nespomenie na ministra, ktorý by aspoň minimálne ovládal problém regionálneho školstva. Jeden chcel jogu, druhý dal povinne náboženstvo, tretí posilnil dejepis, štvrtý chce brannú výchovu. Okrem plytvania, ba mierne povedané, mrhania financiami na pokútne či druhoradé aktivity si stačí spomenúť na aroganciu ministrov a ich úradníkov, na ich cynických hovorcov, na ponižovanie učiteľského stavu a na prázdne sľuby. Nik z politických ministrov nenašiel odvahu zastať sa nielen učiteľov, ale aj žiakov. Vždy sa podrobil diktátu svojho straníckeho predsedu alebo ministra financií. Ministri skrátka doposiaľ nevedeli nič o regionálnom školstve, resp. počúvajú svojich „expertov“, ktorí roky defilujú v úradoch a reálnu školu poznajú iba zo štatistík.

            A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.

3. exponát:

            Platy! Môžeme dať akékoľvek porovnania platov so zahraničným školstvom či fínskym, či iným, arogantní koaliční politici vždy dajú svoju tabuľku, ktorá spriemeruje všetkých v školstve a hneď im vyjde priemerný plat 1000 eur, veď štatistika sa dá krásne nastavovať. Potom útočia na kvalitu pedagógov, neuvedomujúc si, že kapitalizmus, ktorý sa tu usadil, zachováva jednoduchý princíp: viac peňazí, viac kvality. Prečo by to práve v školstve nemalo platiť? Aj my sme ľudia, čo chceme dôstojne žiť! Viac peňazí k platom však nie je pridávať každý rok percentá rovnajúce sa inflácii či dávať nastupujúcim učiteľom peniaze, za ktoré si ani garáž nedokážu prenajať. Kvalita sa nebuduje ani nemorálnym ukradnutím príplatkov, ktoré si učitelia vydreli (aj sami zaplatili) chodením na školenia, zväčša veľmi nekvalitné a formálne, za čo je tiež zodpovedný štát. Kvalita sa nebuduje ani tak, že sa spolieha na tých chudákov zamestnaných v školstve, ktorí tam robia z presvedčenia alebo nevedia nič iné robiť. Nezabudnite, že takáto generácia pomaly odchádza a bude chýbať. V kapitalistickom svete sa nerobí za plat, ktorý znemožňuje založiť  si rodinu a žiť dôstojný život. Pritom arogantní ministri „svojim ľuďom“ doprajú, mrhajú prostriedkami a vydržujú si desiatky zbytočných inštitúcií. Tam sa tratia tie peniaze, ktorými by sa dala vydobyť personálna kvalita. Je vrcholne trápne obmedziť dôchodcom učiť a očakávať, že práve to umožní mladým učiteľom nastúpiť. A takýmito priezračnými demagógiami sa snaží ministerstvo balamutiť laickú verejnosť.

            A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.

4. exponát:

            Rodičia, aj vy sa zobuďte! Nekopte do školy, ktorá často nemôže zato, ako funguje, ako nekoná, ako nemôže vyhovieť každému. Veľa učiva? - Osnovy sa roky nezmenili a ak, tak stále prevažuje kvantita. Nekvalitné vybavenie školy? - Z normatívu na žiaka sotva vyjde na platy učiteľom a prevádzku, nieto na moderné vybavenie školy. Preplnené triedy? - Ak chce škola aspoň o niečo viac prostriedkov, musí vziať každého žiaka, systém nie je nastavený tak, aby sme mohli mať v triede menej žiakov na individuálnejšiu prácu. Nekvalitní učitelia? - Keď nedokážeme zaplatiť učiteľov, nemáme si z koho vyberať, nikto nechce učiť, musíme prijať alebo si udržať aj tých menej kvalitných. Veľa domácich úloh? - Plné osnovy, zlý učebný plán neumožňujú učiteľom prebrať všetko, čo vyžaduje štátny vzdelávací program iba v škole. Zlé nastavenie známkovania? - Aj v 21. storočí neexistuje dokument, ktorý by zohľadňoval nové okolnosti pri hodnotení. Samé poplatky? - Škola neprežije bez finančnej pomoci rodičov, i keď sa politici, ktorí ju dlhodobo zanedbávajú, chvália ústavným právom bezplatného vzdelávania. Škole pribúda byrokratických úloh a často majú úlohy presne také, aké majú bohaté firmy. Vedenie školy často nemá priestor venovať sa výchovno-vzdelávaciemu procesu. Aj preto škola mnoho ráz ignoruje požiadavky žiakov a rodičov. Jednoducho musí pre mnohé a mnohé zákonné povinnosti, často zbytočné, ignorovať podstatu školy: výchovno-vzdelávací proces. To všetko sa potom odráža na žiakoch. Preto sa aktivizujte aj vy. Nie škola je nepriateľom, ale politici, čo školy tak devastujú, že ich fungovanie je niekedy kontroverzné, nedostatočné, zlé. 

            A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.

5. exponát:

            Toto je perlička našej galérie, no z takýchto perličiek by sme mali veľký školský náhrdelník: učebnice! Ani trh nechcú otvoriť, ani ich nezabezpečia. Teda v 21. storočí učíme mnohé predmety bez učebnice! To je snáď európska rarita - robiť „reformu“ bez zabezpečenia učebníc. Ak aj kniha je, je taká nekvalitná, že učiteľ musí siahať po iných zdrojoch, riskujúc obvinenie z porušovania autorských práv. A učebnice cudzích jazykov? Hoci máme centralizovaný výdaj učebníc „zadarmo“, za učebnice cudzieho jazyka si stále musia žiaci platiť nemalými čiastkami. Druhou rovinou je otrasná nedôvera v učiteľov od nekompetentných ministrov. Učitelia nevedia vybrať vhodný učebný zdroj?

            Učebnice chce málokto písať. Buď na autoroch šetria, a tým aj na kvalite, alebo musíte mať silné konexie, aby vám zverili písanie učebníc a dali im tzv. doložku.

            Tak či tak je raritou slovenská učebnicová politika, ktorá opakuje rok čo rok rovnaké problémy a akékoľvek nápady na riešenie arogantne ignoruje. 

            A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.

6. exponát:

            Vysokých škôl je toľko, že titul tu pomaly môže získať aj maturant, ktorý nezmaturoval. Dokonca ju aj vyštuduje, keďže aj vysoké školy sú platené podľa normatívu, teda podľa počtu študentov. Devalvuje sa tak vzdelávanie, produkujú sa nezamestnateľní, nepoužiteľní vysokoškolskí absolventi, devalvujú sa vysokoškolské tituly aj pre konanie amorálnych politikov a osobností, ktoré si vzdelanie kupujú. A naďalej vznikajú nové vysoké školy, fakulty, katedry, mysliac si, že ich trh zredukuje. To sa nestane, lebo túžba mať titul sa spája s istým druhom snobizmu. Toto všetko sa odráža na žiakoch základných a stredných škôl, lebo vidia, že sa neoplatí makať viac ako treba, aby získali maturitu či vysokoškolský diplom. Druhým extrémom je, že vidia, koľkí ľudia sú úspešní aj bez vzdelania, iba vďaka pochybnej či „celebritnej“ činnosti. Vzdelávanie nie je vnímané ako hodnota, po ktorej kdesi v rozvojových krajinách túžia.

            A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.

7. exponát:

            Azda najponižujúcejšou v rámci školy je inšpekcia. Nie je tu preto, aby nám pomohla veci naprávať. Ale preto, aby striehla na administratívne chyby alebo na to, či využívame v každej téme hodiny napr. informačné technológie. Pracujú iba pod byrokratickým imperatívom akejsi pofidérnej, internej tabuľky.  Ak náhodou netrafíte ani vešteckou guľou, čo majú zaľubom tie tabuľky, máte veľkú smolu a hodnotenie mínus sto, môžete celý rok pracovať do skonania sveta, tabuľka nepustí. Ak sa im niečo nepozdáva, dajú neplnoletým deťom dotazník a na jeho základe perzekvujú.  Nehovoriac o tom, že väčšinu času sú ponorení do papierov a hospitácia je čisto formalita. A ak máte riaditeľa, ktorý je viac aktívnym učiteľom, alebo sami ste činní v boji za školstvo, môžete sa tešiť na tlaky, ak vám inšpekcia dá zápis. A ten isto dá, lebo inšpekcia má hľadať chyby, nie pomáhať.

            Niekoľko ministrov si obtiera ústa o fínske školstvo. No ono inšpekciu nemá. Už vôbec nie v takejto dávno prekonanej podobe. Necítite ten rozpor slova inšpekcia a toho, že škola patrí hádam k najhumanistickejším inštitúciám? Možno by mal takýto kontrolný úrad miesto v systéme, len by sa musel radikálne otočiť od arogantnej, byrokratickej a reštriktívnej skupiny bývalých učiteľov, riaditeľov, teraz inšpektorov, k humanistickej poradnej organizácii, ktorá by školám pomáhala a všímala by si oveľa vážnejšie problémy a priestupky škôl, učiteľov, riaditeľov, ktoré neraz prehliada.

            A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.

8. exponát:

            K celoslovenským testovaniam už bolo mnohé povedané. Výmysel štátu, ktorý je nastavený tak, aby sa naň (hádam) minulo mnoho prostriedkov, nie tak, aby bolo skutočným prínosom pre učiteľov i žiakov. Napriek tomu sa na ňom ortodoxne   zotrváva ako na nejakom „kváziriešení“ neúspešnosti žiakov v medzinárodných testovaniach. Na základe 2-3 predmetov sa posudzuje kvalita školy a čím nekompetentnejší zriaďovateľ, tým viac tlačí na riaditeľa, aby boli výsledky z testovaní 115-percentné! A z učiteľov sa stávajú stroje, ktoré robia s deťmi testy, testy a testy a zosekávajú  akúkoľvek inú činnosť či tvorivosť žiakov. Čo na tom, že testovanie má každý rok chyby, že neumožňuje tvorivosť, že je v termínoch, ktoré sú nevhodné, že sa testujú dva náročné predmety v jeden deň, že nemá takmer žiadny dopad pri prijímaní na vyššie typy škôl, že sa úplne líšia od medzinárodných testov, hoci bol ich prvotný cieľ zlepšiť výsledky v medzinárodných testovaniach. A my poslušne plníme príkazy, robíme administrátorov a prevrátime celú školu v deň testovania, aby sa zachovala akási objektivita, ktorú samotné testy znižujú. O tom, že súčasné slovenské testy nesúvisia s prípravou na praktický život, ani nehovoriac. Najnovšie sa prešlo k testovaniu telesnej a športovej výchovy. Čo bude ďalej? Čo všetko ešte vydržíme? A dokedy si necháme nahovárať, že za slabé výsledky sú zodpovední iba učitelia a sú zámienkou na to, aby sa im platy nezvyšovali? A dokedy budú žiaci trpieť, že sa nedočkajú férového testu bez dvojzmyslov a chytákov?  

            A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.     

9. exponát:

            Uvedomujeme si všetci, že je čoraz viac žiakov, ktorí majú špecifické problémy s učením, za ktoré nemôžu. Už som spomínal humanistické poslanie školy. V jeho duchu škola prijme aj žiakov, ktorí potrebujú pomoc. Integruje ich. Ministri pekne rečnia o inklúzii, integrácii. Len čo je faktom? Že ak má škola veľa žiakov, ktorí potrebujú pomoc, dá im asistenta na polovičný úväzok alebo žiadneho! Pričom v každej triede by mal byť aspoň jeden. A potom nás ešte nemenovaná ministerka vysmeje, že chceme stále viac asistentov, pričom je dokázateľné, že deti s rôznymi poruchami pribúdajú. Ani táto arogancia moci s vami nehne? Desím sa z tohto hľadiska inklúzie, o ktorej teoretizujú nekompetentní ministri. Stavte sa, že zrušia špeciálne školy, zavedú inklúziu do škôl, no personálne nechajú všetko na tých učiteľoch, ktorí už teraz nevedia, ako sa venovať žiakom v rámci veľkej triedy individuálne. Ani toto prenášanie ich zvrátených nápadov na našu zodpovednosť s vami nepohne? Ďalší výplod ich nekompetentnej mysle bez finančného, materiálneho a personálneho zabezpečenia? Aj tu si povieme, že to nejako prežijeme? A zároveň sa, milí rodičia, totálne rozbijú triedy so žiakmi, nebude to ani klasická výučba, ani inklúzia. Alebo to necháme na vedenie školy, nech sa v rámci svojej nadľudskej činnosti zaoberá projektmi na získanie financií? A takto to bude, lebo choré nápady sa na Slovensku zavádzajú oveľa skôr a potom sa ich aplikácia nechá na obyčajných ľuďoch. Kým politici si napíšu, že splnili plán inklúzie.

            A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.

10. exponát:

            Facka, poslanie do pi.e, ohováranie, psychické vydieranie, ohadzovanie predmetmi, okradnutie, vyhrážanie sa ublížením na zdraví, ničenie osobných vecí, nakazenie sa žltačkou, vši vo vlasoch... Obraz súčasnej väznice? Nie, sú to konkrétne skúsenosti, ktoré zažívajú učitelia v školách. A ešte sú nútení vedením školy, príp. zriaďovateľom, aby mlčali o tom, že sa doslova ponižuje ich osobná integrita. Máme v školách mnoho detí, ktoré sa správajú veľmi zle až nebezpečne. Je jedno, či za to môžu, alebo nie. Isté je, že štát takéto deti nerieši, a keď to chce spraviť škola, je obviňovaná z neľudskosti, diskriminácie, ba xenofóbie. Pozor, naozaj nejde len o deti z osád!

            To, čo zažíva učiteľ v kontakte s niektorými žiakmi, je šikanovanie v priamom prenose. Okrem trestného oznámenia nejestvuje žiadna páka na ne, najmä nie na základných školách, kde sú deti bez možnosti výberu a možnosti vylúčenia. Rodičia ešte školám priložia tým, že povedia „riešte ho“ inak dáme svoje deti preč. Namiesto spoločného tlaku na úrady, aby nám dali možnosti na riešenie takýchto detí. Pozor, my - učitelia mnoho zvládneme, sme ako skaly uprostred víchrice! No vyčíňanie nenapraviteľných detí schytajú ostatní žiaci v škole, v triede. Minimálne trauma z toho, že sa učiteľ a nenapraviteľný žiak na hodine dohadujú, kričia po sebe a pod. Ako k tomu príde slušný žiak,  ktorý sa chce učiť?

            Takže to zase nie je len záležitosť školy. Musíme postupovať spoločne: rodičia + škola. Inak úrady a ministerstvo budú nekonečne ignorovať skutočné problémy školstva. Ozaj sme presvedčení, že s nenapraviteľnými deťmi nehne žiadna prevencia.  Ak by sa aj chcelo zmeniť ich správanie, štátny diletantizmus spôsobuje, že sú riešenia nefunkčné, nemajú žiadne kompetencie, a tým sú aj neúčinné. Napr. taký diagnostický ústav - bez súhlasu rodiča nenapraviteľného žiaka je nemožné tam dieťa dať. Ani keby vytiahol nôž na učiteľa. Ak by to však spravil, učiteľ by mal ísť bez rozmýšľania a lojality ku škole na políciu. Inak poprie svoju dôstojnosť. Iná možnosť nie je, hoci sa riešení otvára niekoľko.  

            A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.     

11. exponát:

            Školy boli vrhnuté do dravého trhu. Spôsobilo to normatívne financovanie a myšlienka, že sa školy samy eliminujú, ak nebudú mať žiakov. A začal sa boj o žiaka, ktorý prudko znížil úroveň vzdelávania. Nie je dôležité, akého žiaka máte, ale koľko žiakov máte. Tak aj gymnáziá a iné výberové školy berú každého. Školy sú odkázané na žiakov a vyhovejú im takmer vo všetkom, lebo si od rodičov vypočujú, že si dajú dieťa inam. A inde už naňho vskutku čakajú s otvorenou náručou. Radšej teda riaditeľ privrie všetky oči a ustúpi aj pri prvom probléme so žiakom. Alebo prijme kohokoľvek, aby bol rozpočet školy veselší. To sa však zákonite odrazí na vyučovaní, keďže učitelia budú prosiť, aby sa učili a budú prehliadať výchovné problémy, len aby nedošlo k odchodu žiakov. Je aj iná cesta. Predvádzať sa rôznymi marketingovými aktivitami na pritiahnutie záujmu žiakov. Neraz sa robia také podujatia na úkor vyučovania. Z učiteľov sa stávajú marketéri a zo škôl reklamno-propagandistické agentúry. Ak však učiteľ nemá pero, papier, fixy, musí si to zaobstarať sám, lebo vďaka takto nastavenému financovaniu normatív nepostačuje na základné materiálne vybavenie školy. Napriek tomu, že sa krvopotne robia nábory žiakov na úkor kvality.

            Peňazí na školstvo je dosť. Len sú stanovené nesprávne priority, uberá sa z nich na zbytočné projekty a inštitúcie, ktoré zamak nepomáhajú učiteľom. Školám sa peniaze z rozpočtu dostávajú podivnými cestami, nie priamo, čo takisto spôsobuje mnohé problémy a nastoľuje finančný chaos, ktorí vedia dešifrovať iba úradníci. Priame financovanie škôl by bolo príliš jasné, a preto ťažko zneužiteľné, teda v našom systéme nerealizovateľné - odtrhli by sa od zdroja.  

            A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.

12. exponát:

            Prevažná časť škôl má právnu subjektivitu, danajský dar, ktorý sa dá parádne zneužiť. Ak sa niečo dobré deje, ak škola nič nepotrebuje, chváli sa tým jej zriaďovateľ. Ak však má škola problémy, potrebuje pomôcť, ihneď sa objaví odpoveď „ste právny subjekt“. Nezávislosť škôl teda neexistuje, priamo závisia od svojho zriaďovateľa, najmä keď sa deje niečo, čo protirečí komunálnej politike a jej poňatiu fungovania školy. Pritom zriaďovateľ nemusí mať ani maturitu, no riadi školu, ktorá do jeho pôsobnosti patrí. A ak si škola a zriaďovateľ nesadnú, riaditeľ sa stane súčasťou veľmi nepríjemných bojov často s ľuďmi, ktorí nevidia do duše školy a nepoznajú názor jej komunity. Zriaďovatelia majú najnovšie právo veta pri zvolení riaditeľa radou školy, takže si ľahko môžu do  školy dosadiť „svojho človeka“. Majú v rukách kontrolu školy, majú možnosť manipulovať riaditeľom, priamo mu prikazovať činnosť, výkon i pôsobenie. Nech by bol výmysel zriaďovateľa akýkoľvek, jeho ignorácia vedením školy by sa rovnala samovražde vo funkcii, ktorú môže akokoľvek dobre vykonávať v podmienkach zlého, neprehľadného a byrokratického financovania. Česť dobrým zriaďovateľom!

            A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.

13. exponát:

            Vzdelávanie sa degradovalo tak, že sa rovná akejkoľvek inej službe, keďže je škôl oveľa viac ako žiakov či študentov. Aj keď žijeme v období demokracie, nebolo dobrým krokom umožniť komukoľvek založiť školu. To sa teraz prejavuje tak, že sa takmer každý bez väčšej námahy dostane na akúkoľvek vysokú či strednú školu. Školy totiž nerobia výber, ale nábor. Obzvlášť zlé je to v súvislosti s vysokými školami, na ktoré by sa mali dostať iba najlepší študenti. V mnohých prípadoch však fakulty zrušili prijímačky, a tak sa na štúdium dostane ktokoľvek, kto chce titul. Bez ohľadu na to, či má k danému odboru vzťah. A keďže sú vysoké školy aj garanciou vedeckých aktivít, aj týmto spôsobom sa degraduje vážnosť vysokoškolského štúdia a vysokoškolskej vedy. Katastrofálna je situácia v učiteľských odboroch, ktoré sú príkladom, ako ľahko sa na ne dostať a ako získať titul bez záujmu vykonávať povolanie učiteľa. Nehovoriac o kvalite didaktickej prípravy študentov učiteľstva. Paradoxne sa produkujú učitelia ako na páse, no ak chce škola získať kvalitného pedagóga, nedá sa. Musí vziať, čo sa jej pritrafí. A tu pokračuje kolobeh financovania a znižovania kvality vzdelávania.

            A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.

14. exponát:

            Humanistické ciele výchovy a vzdelávania si osvojuje každá škola. Často nám prichádzajú z ministerstva či iných úradov rôzne byrokratické nariadenia, predpisy, metodiky o tom, čo by sme mali deťom vštepovať, čo by sme mali s nimi rozvíjať, čo by sme mali dať žiackym osobnostiam. Učitelia majú v sebe zakódované, že chcú z detí a študentov vychovávať slušných, bezúhonných a v živote úspešných ľudí. Na to využívajú rôzne metódy, ukazujú im vzory a modely správania, hľadajú výchovné paralely s učebnými témami, volajú si na prednášky odborníkov, realizujú výchovno-vzdelávacie aktivity a pod. Niekedy robia viac ako rodičia, ktorí buď nemajú toľko priestoru na takéto aktivity, alebo nemajú dostatok pedagogicko-psychologického vzdelania. Naším cieľom je vytvoriť človeka, občana a rodiča, ktorý nebude škodiť spoločnosti, naopak, pomôže jej. Snaha však už nestačí v kontexte toho, čoho sme denne svedkami, čo sa deje medzi najvyššími predstaviteľmi štátu alebo medzi slávnymi osobnosťami nielen na Slovensku, ale aj na svete. A tu nasleduje naša galéria: osobnosť vytvorí plagiát a dostane zaň titul (žiakov učíme nepodvádzať), osobnosť sa odfotí s obvineným mafiánom (žiakov učíme, aby sa vystríhali spolčovaniu s nesprávnymi, toxickými ľuďmi), osobnosť si píše s osobou obvinenou z vraždy (žiakov učíme chrániť život), osobnosť rasisticky označuje oponentov (žiakov učíme predchádzať rasizmu a xenofóbii), osobnosť robí machinácie s daňami (žiakov učíme finančnej gramotnosti), osobnosť likviduje lesy a prírodu (deti učíme environmentálnu výchovu a vzťahu k životnému prostrediu), osobnosť sa opíja (učíme žiakov predchádzať drogám), osobnosť sa otvorene hlási k totalitným režimom (žiakom ukazujeme zvrátenosti totalít), osobnosť sa pravidelne a verejne vyjadruje vulgárne (od žiakov požadujeme slušné vyjadrovanie), nemorálna osobnosť kandiduje do ústavnej funkcie (žiakov učíme o kritériách na rôzne funkcie)... Odpovedzte si sami na otázku, či má väčší vplyv škola alebo osobnosti, ktoré pokrivili celú slovenskú spoločnosť. Druhá otázka je potom taká, čo takto ovplyvnená mládež spraví pre Slovensko?       

            A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.

EXPOZÍCIA SA KONČÍ... ALEBO NIE?

            Ak naša expozícia s vami nehne, tak nejestvuje spása pre školstvo a akákoľvek aktivita bude chápaná ako výkrik pár neprispôsobivých ľudí, ktorí sú platení opozíciou či inými za to, aby kritizovali „obrovskú“ námahu vládnucich pomôcť slovenskému školstvu. Isto, ignorácia totálnej deštrukcie, demoralizácie a nekompetentnosti v školstve môže vyplývať aj z charakteru skupín ľudí okolo školy. Možno ste:

            1) učiteľ, ktorý nič iné nevie, nevystrkuje rožky, i keď učí nekvalitne, držia si ho pre konformizmus a lojalitu k vedeniu školy;

            2) učiteľ, ktorý sa bojí straty práce. Aj za cenu vlastného a niekoľkonásobného poníženia sa takíto držia svojho postu zubami-nechtami. Často používajú ako výhovorku svoju rodinu alebo región, v ktorom žijú a je tam nedostatok pracovných príležitostí. Svojmu okoliu ukazujú ako byť handrou. Názory majú len v hlave, alebo keď  nikto nepočúva;

            3) učiteľmi, ktorí majú plno rečí v zborovni, ešte lepšie v kabinete, no nič nespravia, nezúčastňujú sa aktivít pre zmenu. Používajú výhovorku, že je to pre tých mladších;

            4) učitelia, ktorí potrebujú vodcu. Ak je ním aktivista, je to dobré. Ale ak je ním riaditeľ, ktorý nemôže alebo nechce vyvíjať aktivity, tak spraví to, čo chce riaditeľ;

            5) učiteľ, ktorý robí do výšky platu a nič mimo školy nerieši. Nemusí byť nekvalitný učiteľ, ale v protestných aktivitách s ním nemožno počítať. Je tu istá šanca, že sa pridá, ak sa zapojí väčšia časť zamestnancov. Ale neočakávajte od neho individuálne výpady.

            Určite ste našli medzi uvedenými typmi veľkú časť svojich kolegov. Spoločnú majú tú neprehliadnuteľnú pasivitu. Ak ste sa medzi nimi nenašli, asi patríte k tým aktívnym, ktorí chcú, vymýšľajú, zapájajú sa, no často narážajú na odpor pasívnych a hrozí, že vás to časom prejde, omrzí, demotivuje. Potom sa zaradíte k niektorým z uvedených typov a budete sa starať o vlastný životný i pracovný mikrokozmos. Ak to tak neskončí, ste skutočné osobnosti, ktoré časom čosi dosiahnu. Našou spoločnou snahou je sprístupniť tento text čo najširšej časti učiteľov. Pomôžte nám s tým!

            Myslime však na to, že žiadna revolúcia, žiadna zmena, žiadny protest nebol za účasti väčšiny národa. To nech vás neodrádza. I keď nám v našom školstve chcú vštepiť, že kvantita je dôležitá, známa múdrosť hovorí, že ide o kvalitu, nie o kvantitu. Ak ste sa našli v posledných vetách, tak vám adresujeme našu prvú a poslednú výzvu konať. Neberte ohľad na riaditeľské organizácie, na asociácie škôl, na vyjadrenia médií, varovania politikov, vyjadrenia odborov či na ovplyvňovanie skeptických a pasívnych kolegov, ktorí vás presviedčajú, že všetko je zbytočné. Spomenuté organizácie si uzurpujú právo rozhodovať za nás. Spomenutí kolegovia chcú utlmiť snahy o zmenu, aby mali v práci pokoj. Učiteľ je  stredobodom školy a on má rozhodnúť sám za seba.

            Nespoliehajte sa teda na rôzne zoskupenia, ktoré často rozhodujú s ohľadom na vlastné záujmy, ambície alebo berú ohľad na tých, čo nás do toho marazmu dostali v rámci nejakej predstieranej diplomacie. Je mi ľúto, že ich máme pomerne dosť, no na nič vážne sa nezmôžu. Rozhodnite sa sami. Akákoľvek výzva, najmä v čase, keď je väčšina pedagógov pasívnejšia ako mačka slniaca sa na verande, je zbytočná. Napriek tomu ju reálne zvážme. Čo tak konečne rázne zatlačiť na nekompetentných úradníkov a vstúpiť do štrajku počas Testovania 5/9 a maturitného testovania? Nie robiť zhromaždenia cez prázdniny, popoludní, reťazové štrajky, symbolické aktivity, to všetko je zbytočné, to tí hore na chvíľku postrehnú. Ale testovania a skúšania sú ich modla a zároveň bič na nás. To je jediná šanca narušiť zdegenerovaný systém tak, aby si nás konečne všimli. Štrajkovať na námestiach je síce mediálne zaujímavé, no každý dlhší štrajk je časom rutinou. Neúčasťou na testovaniach narušíme už i tak zle nastavený systém, ktorého vykonávateľmi sme, paradoxne, my, učitelia. Navyše neprídeme o plat za viacero neodpracovaných dní, stačí 1 - 2 dni. Vôbec sa nebojte, že by štrajk počas testovaní zničil žiakov, študentov. Keby sme sa do toho pustili vo veľkom, štát nájde spôsob, aby žiaci neboli poškodení zo strachu pred rodičmi. Podobnú pomoc učiteľom nikdy neprejavil. Žiadny žiak určite nebude poškodený! Preto žiadajme o podporu aj rodičov, aj žiakov. Nejde len o platy, ale o boj o školstvo, ktoré politici často zámerne devastujú. Pomôžte nám v sile nášho hlasu, ktorý ignorujú, a tým nepriamo celú komunitu školy. Z hľadiska legislatívy má každý ústavné právo na štrajk. Ideálne je, aby do toho šla minimálne dvojica. Treba to vopred ohlásiť zamestnávateľovi. A na deň štrajku zaplatiť odvody. Ak vás riaditeľ nepodporí, nie je to rozhodujúce. Rozhodujúca je vaša sila ísť do toho. Motivátory zmeny pasivity na aktivitu sme uviedli v našej galérii. Takže je to len na nás. Na žiadnych iných inštitúciách či zoskupeniach, ktoré nás brzdia. Ak nič nespravíme, školstvo zostane v rukách kadekoho, len nie učiteľov. A zodpovednosť padne na nás. Naďalej budeme ponižovaní hľadať dôstojnosť a dobré školstvo, pričom sa ich sami v čase demokracie a modernej doby dobrovoľne zbavujeme. Dospejme k protestu, ktorý je efektívnejší ako všelijaké jednorazovky, na ktoré si po troch dňoch nikto nespomenie.  

            Vážení riaditelia, nezabudnite na to, že aj vy ste boli učiteľmi a na to, že máte aj vyššie poslanie, a to byť hovorcom svojich zamestnancov. Nebojte sa o svoju funkciu, nepočúvajte nekriticky rôzne inštitúcie, nepodporujte sa vzájomne v rôznych nezmysloch, ktoré sa tradujú medzi riaditeľmi. Buďte aktívni a podporte odpor voči poníženiam, ktoré sa nám roky dostávajú. Ak nemáte odvahu, tak aspoň nehádžte polená aktívnym učiteľom. Neútočia proti vám, ale proti mašinérii. Aktívna škola nie je tŕňom v oku, ale vlajkovou loďou. Ale aj riaditeľ by mal byť tým, čo mení celé školstvo, keďže je vo vlastnej pozícii rešpektovanejší úradmi. Musí však prekonať strach v 21. storočí sa slobodne vyjadrovať a konať pre dobro výchovy a vzdelávania.

            Vážení zriaďovatelia, samosprávy, uvedomte si, že školy sú špecifické organizácie, ktoré nemožno posudzovať iba z hľadiska ekonomiky. Nesmiete každú aktivitu školy hodnotiť ako útok proti vám. Nechajte školy plniť vyššie ciele a nie iba to, aby boli iba správcami vašich budov. Napokon, chyby v systéme si odnášate i vy. Pomôžte školám meniť školstvo! A nezaťažujte ich zbytočnou byrokraciou, ktorá nie je potrebná alebo bola už redukovaná.

            Milí rodičia, i keď sa zdá, že naše aktivity sú iba o platoch, nie je to pravda. Dôsledky zlého riadenia školstva pocítia práve vaše deti. Ba už ich aj pociťujú. Zbytočne v mnohých prípadoch kopete do škôl. Systém robí vaše deti nešťastnými v školách. Áno, sú medzi nami aj nesprávni učitelia. No aj od nich sme závislí, keďže systém znemožnil výber tých najkvalitnejších. Aj to je dôsledkom zlého financovania a ignorácie vzdelávania. Pýtajte sa, raďte sa s nami, nenechajte sa zviesť nesprávnymi informáciami, bojujte s nami. Lebo chyby vo vzdelávaní nakoniec schytá celá spoločnosť a zďaleka nie iba učitelia. Zapojte do aktivít aj vaše deti, ktoré často vedia viac o vzdelávaní ako politici, rôzni analytici či predstavitelia školských organizácií.

            Asociácie, združenia, komory, odbory, zastupujete menej ľudí, ako si myslíte, no stále je to viac, ako si myslia riadiace orgány. Preto zastupujte učiteľov bez ohľadu na iné záujmy a vlastný prospech. Nenechajte sa nimi učičíkať a nevymeňte mlčania za drobné ústupky. A hlavne sa netrieštite, spolupracujte. Napokon nezabudnite komunikovať s učiteľmi, ktorí sú stredobodom akejkoľvek zmeny školstva. Prosím, nebudujte si kariéru na úkor potrieb školstva. A najdôležitejšie je, aby ste nevajatali. Pustite  sa do efektívneho protestu, verte mu a nekalkulujte s tým, ako to budú vnímať médiá. Konajte!

            Vážení poslanci, prestaňte sa prezentovať, ako veľmi ste školstvu pomohli. Prestaňte budovať potemkinovské dediny. A keď sa dostanete k moci, konajte tak, ako ste teoretizovali. Nezabudnite však na to, že bez učiteľov, žiakov a rodičov rezort nedokážete riadiť. Preto sa prestaňte obklopovať nekompetentnými spolupracovníkmi a dajte šancu skúseným pedagógom (žiakom, rodičom). A hlavne, odpolitizujte školstvo, aby sme nemuseli každý rok tŕpnuť, aké obludnosti si vymyslí strana riadiaca školstvo namiesto riešenia dlhodobých problémov, ktoré už dávno mohlo posunúť výchovu a vzdelávanie vpred aj bez vysokých nárokov na štátny rozpočet.

ONI ŠKOLSTVO NENAPRAVIA, PRETO KONAJME MY!


 




Hodnotenie:    | Zobrazení: 4135


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Ľuboš Mišových | (24.03.2019 20:21 - neprečítaný)

Podporte učiteľov podpisom pod petíciu proti zákonu, ktorým sa vláda chystá poškodiť ich profesiu. Tu je link na petíciu (vypisujú sa údaje vpravo hore): http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=1008530

* Reagovať | Jozef Dulka | (26.03.2019 09:38 - neprečítaný)

Výborné. To chce revolúciu /petíciu hodia do koša/.

* Reagovať | Zuzana Blašková | (28.03.2019 11:47 - neprečítaný)

Môžem toto hodiť na facebook? Pýtam si povolenie od autorov, ktorých aj uvediem.

* Reagovať | Gabriela Šromeková | (28.03.2019 15:13 - neprečítaný)

Ďakujem za tieto trefné slová,

* Reagovať | Ján Papuga | (28.03.2019 22:26 - neprečítaný)

Môžete to dať na FB...

* Reagovať | Jozef Sasko | (30.03.2019 18:39 - neprečítaný)

Výstižnejšie sa to asi nedalo napísať. Akurát, že tá naša "Matka predstavená" Slubyová si to buď neprečíta alebo prečíta a hodí za hlavu.

* Reagovať | Ján Papuga | (02.04.2019 20:04 - neprečítaný)

Aj tej som to poslal.


*Pridať komentár