Exkurzia do Bratislavy.

Blog  |  Marta Rusnáková  |  Poznávacie exkurzie.  |  02.06.2010 17:20

      Cestovanie je jednoducho zážitok. Človek je  vytrhnutý z denného stereotypu, spoznáva niečo nové. Do Bratislavy mesta, kde som študovala na VŠ sa nedostanem veľmi často. Pravidelne každých 5 rokov na stretnutie so spolužiakmi a občas so žiakmi na nejakú súťaž, takže celkom som sa tešila na 2 - dňovú exkurziu.

      Vždy, keď prídem po 2 - 3 rokoch nachádzam mnohé zmeny, väčšinou k lepšiemu. Naše prvé kroky po príchode smerovali na Slavín, ktorý bol 11. mája v plnom rozkvete a ponúkal okrem spomienky na padlých v II. svetovej vojne aj prekrásne výhľady na krásavicu na Dunaji. Všetci sme hneď  začali fotografovať. Naša svižná pani sprievodkyňa nás potom previedla trasou hrad - Staré mesto a všetko nám zaujímavo komentovala, čím si vyslúžila môj obdiv. Jej kondícia bola obdivuhodná,  ukázala nám aj originálne umelecké diela v Primaciálnom paláci. 

      Popoludní sme sa ubytovali, trochu si oddýchli a išli sme spoznávať najnovší prírastok novej architektúry - EUROVEU. To sa nám veľmi páčilo aj celý priestor okolo, prístup k Dunaju, nová budova Národného  divadla, ktorú som konečne videla dokončenú na vlastné oči. Návštevou kina sme zavŕšili večer a pomerne unavení sme zaspali. O pohodu a nočný pokoj sa postarali zamestnanci hotela, kde sme boli ubytovaní.

      Poznávanie krás hlavného mesta pokračovalo aj na druhý deň. V ZOO sme objavovali nielen park dinosaurov, ale aj pavilón opíc, kde sme mohli porovnávať odlišnosti v správaní a spôsobe života rôznych druhov primátov. Všeličo zaujímavé nám prezradila o nich pani sprievodkyňa. Nie je opica ako opica...Zaujal ma ekologický moment spolupráce ZOO s OLO. Organizované školské skupiny mali voľný vstup, pokiaľ doniesli určitý počet plastových fliaš.

      Ďalší hrad s bohatou históriou - Devín. Tiež v nádhernom jarnom šate a s výhľadmi na všetky svetové strany. Záujemcovia o odborný výklad mohli byť spokojní, pani sprievodkyňa ich zaujala mnohými historickými faktami zo stredoeurópskeho prostredia.

      Ešte posledné nákupy a popoludní návrat domov. Cestou späť už začalo pršať, ale v autobuse nám to vôbec nevadilo, veď my sme v Bratislave prežili dva pestré jarné dni. Unavení, ale plní zážitkov vrátili sme sa domov. Spomienkou na tieto dni bude určite množstvo fotografií, ktoré som zverejnila aj vo virtuálnej knižnici.

 

 

 




Hodnotenie:    | Zobrazení: 900


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Gabriela Škodová | (03.06.2010 09:24 - neprečítaný)

Velmi ma potesil Vas prispevok a najma to, ze sa Vam, a urcite aj Vasim detom, v Bratislave pacilo. Ja som sa tu narodila a dnes ucim na zakladnej skole v Petrzalke. Tiez som s deckami pred tydnom v ramci dejepisu spoznavala historicke a kulturne pamiatky stareho mesta. A verte mi, ze aj oni videli niektore miesta po prvy raz a mozno aj naposledy, kedze rodicia dnes na kulturu a prechadzky velmi cas nemaju, alebo...ale to je uz debata na dlhsie. Prajem Vam krasny den.

* Reagovať | Oľga Červeňanská | (06.06.2010 19:41 - neprečítaný)

Môj prvý výlet do Bratislavy bol na strednej škole v roku 1972. Práve bol dokončený Nový most, začínala sa výstavba Petržalky. Slavín a novozrekonštruovaný Hrad neboli len niečím obligátnym v programe. Nám sa tam naozaj páčilo. Na nákupoch sme boli v Priore, ktorý bol tiež nový a vtedy prvý na Slovensku. Prešli sme sa po korze, plnom mladých ľudí. Staré mesto sme vynechali, ešte tam prebiehala výstavba. Večer sme boli na predstavení Malej scény "Pešo do Eldoráda".
Boli sme vtedy väčšinou deti z obyčajných rodín, vedeli sme sa nadchúť pre všetko a za všetko sme boli vďační.
Dnes mi tam žije dcéra, Preto je Bratislava častým cieľom mojich ciest. Vždy, keď som tam, spomínam si moje prvé stretnutie s týmto mestom. Porovnávam a mentálne sa vraciam do svojich študentských čias. S mapou v ruke sa túlam po meste a objavujem pre mňa nové nepoznané objekty a zákutia. S dcérou si zájdeme niekam na obed, na kávu, na zmrzlinu, pochodíme obchody.
Carpe diem!
Doma sa ešte dlho vraciam k fotografiám, spomínam a nachádzam detaily, teším sa, novej technike, ktorá mi pomáha orientovať sa v spomienkach.
So žiakmi som vo svojej dlhej praxi Bratislavu ešte nenavštívila. Nie je záujem. Všetci tam už boli. Hrad a Slavín ich nezaujíma, hoci tam väčšinou nikto ešte nebol. Ešte tak nákupy v Avione.
A tak som už 5-krát robila exkurziu do Viedne, najbližšie cestujeme do Budapešti. Naši žiaci boli aj v Krakove, v Legolande v Nemecku... Atraktivita, exkluzívnosť, super nákupné alebo zábavné centrum...
Dnes už deti len tak na čosi nenelákame.
Škoda.
Škoda pre tie deti samotné.
A tak ma napadá jeden citát, ktorý nám kedysi napísala na tabuľu naša pani profesorka geografie:
"Cudzie obdivujeme, svoje nepoznáme, ani nevieme, čo máme."
S pani profesorkou sme prešli pol Slovenska, veľký kus Moravy a Čiech. Navštívili sme s ňou toľko hradov a zámkov, že sa nám zliali dovedna a až kúpené pohľadnice nám pomohli zorientovať sa. Útla žena v preddôchodkovom veku, plná energie. S ňou bolo všetko zaujímavé a krásne. A ešte aj veselé. Vtipy, na ktorých sme sa v autobuse smiali, si pamätam dodnes. A pesničiek koľko sme sa nespievali! Poznali sme ich veľa a ktoré sme nevedeli, tak sme sa ich naučili práve tam.
Na našich pomaturitných stretnutiach našu starú pani profesorku v spomienkach nikdy nevynecháme. Prezeráme si staré fotografie a tak trochu sa hádame, kde sme sa to fotili, či to bolo v arboréte v Mlyňanoch, či pri v parku v Buchloviciach alebo vari v Babičkinom údolí. Spomienok na naše stredoškolské výlety a exkurzie je toľko, že prevažujú nad ostatnými.
Na čo budú spomínať naši žiaci, keď túžia iba po výlete niekam na chatu. Nie som proti takýmto výletom, ale dobré skúsenosti s nimi nemám. Možnosť poznávania je na poslednom mieste. Treba mať zážitky - ak sa o ne nepostaráme sami, tak nám ich vytvoria správcovia parku, hradu, železničky, nákupného centra...
Ktovie, ako si naši žiaci budú po rokoch spomínať na svoje školské výlety...
A spomenú si vôbec? Budú sa fotky z CD-čka dať vôbec prezerať tak, ako tie naše zažltnuté s otrhanými a pozalamovanými rožkami? .....
Prajem všetkým učiteľom, ktorí sa chystajú na koncoročný výlet so svojimi žiakmi, aby im všetko dobre dopadlo, aby bola spokojnosť na oboch stranách.
A najmä šťastný návrat domov!

* Reagovať | Marta Rusnáková | (13.06.2010 19:48 - neprečítaný)

Vraciam sa k Bratislave, exkurziu pripravovala kolegyňa, už tradične v IV. ročníku osemročného gymnázia sa nazbiera plný autobus študentov z 2 paralelných tried. Spolu s učiteľkou geografie ide ten triedny, ktorý má väčšie zastúpenie svojej triedy. Prvý krát som bola na takejto akcii s triedou, mala som trochu aj obavy, ale všetko bolo dopredu zabezpečené, nič nezlyhalo, deti boli rozumné a získali naozaj veľa zážitkov.
Exkurzie majú takto organizované od I. ročníka kedy precestujú celý Turiec, v II. ročníku Považie, III. ročník Piešťany a Lednické Rovné, na jeseň v IV. ročníku býva exkurzia na Spiš. Všetky okrem Bratislavy som absolvovala viackrát.
Tieto exkurzie deťom veľa dajú, pretože len niektoré sa s rodinou cez voľné dni venujú poznávaniu Slovenska. Potom robíme ešte spätnú väzbu, robia projekty na geografiu alebo dejepis, kde ešte spracovávajú tieto krásy Slovenska aj s pomocou internetu, tvoria prezentácie niektorí použijú aj vlastné fotografie. Takže keď učím na informatike prezentačný program jedna z tém je posledná exkurzia.

* Reagovať | Eva Ertelová | (29.07.2010 13:56 - neprečítaný)

Do Bratislavy chodíme so žiakmi každý rok, už je to takpovediac tradícia, exkurzie majú veľký úspech . Bratislava je miesto , kde som študovala a veľmi sa mi tu páči. Škoda, že keď porovnám zbierky múzeí s takou Viedňou, je ich omnoho menej. A čo sa mi ešte páči v Národnohistorickom múzeu je , že deti môžu chodiť v múzeu samé,môžu sa dotýkať väčšiny vystavených predmetov a nikto ich zato neokrikuje. Naposledy som bola príjemne prekvapená v SNM v BA výstavou, kde sa deti mohli dozvedieť všeličo zaujímavé z fyziky a mohli si to sami aj vyskúšať.Pekný deň


*Pridať komentár