Keď dá Maznák a Vetrák palec dolu, alebo keď Martina číta nikomu

Blog  |  Lucia Slovincová  |  školstvo  |  10.04.2019 00:02

V utorok schválili poslanci NRSR návrh zákona 317 o pedagogických a odborných zamestnancoch. Že vraj má slúžiť učiteľom, no tí ho kritizujú. Prečo? Lebo nie je dobrý. Prečo ho teda poslanci napriek nespokojnosti učiteľov, vyjadrenej 20 000 podpismi pod petíciou proti jeho schváleniu, schválili? Nečítali ho? Nezaujíma ich to? Alebo to urobili proste len tak na just? Neviem. Zrejme to bol mix týchto dôvodov. Stačí sa pozrieť na stránke NRSR, kto ako hlasoval.

317- vlak ktorý má zatiahnutú brzdu

Napočítala som 92 paragrafov. To je dosť vzhľadom na to, ako u nás fungujú zákony.

Napríklad taký §3 hovorí o právach pedagogických a odborných zamestnancov. Máme právo na zabezpečenie podmienok potrebných na výkon pracovnej činnosti, najmä na ochranu pred prejavmi násilia zo strany detí, žiakov, poslucháčov, zákonných zástupcov alebo iných osôb. Znie to pekne, ale realita je taká, že nás neochraňuje nikto pred nikým z vyššie vymenovaných osôb. Častokrát príde do školy rodič rozzúrený ako besný býk a v lepšom prípade nám len vynadá a vykričí sa. Dôvody sú rôzne. Nepáči sa mu známka, nepáči sa mu úloha, nepáči sa mu kde sedí jeho dieťa, nepáči sa mu s kým sedí jeho dieťa, nepáči sa mu, že odmietnete odporučiť integráciu keď je zjavné, že ju dieťa nepotrebuje, potrebuje sa len učiť, nepáči sa mu, že s jeho dieťaťom riešite prejavy šikany, lebo šikana znie hnusne atď. My nemáme na školách ochranku ako vládni činitelia, hoci by sme si ju iste zaslúžili viac. Nemáme ju napriek tomu, že podľa zákona máme právo na ochranu.

Ešte vtipnejšie vyznieva právo na ochranu pred sociálno-patologickými prejavmi v správaní vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov, ďalších zamestnancov, zriaďovateľa, zákonných zástupcov. Tu vidno, že tí čo tvorili tento nepodarok, nemajú ani šajnu o tom aká je realita na slovenských školách. Bossing a mobbing doslova prekvitá práve preto, lebo aj toto právo je len ojedinele a veľmi ťažko vymožiteľné. Bossing je takmer nedokázateľný, lebo ho nikto na pracovisku nechce obeti dosvedčiť. Bohužiaľ ani školy nie sú výnimkou. Aj tu platí staré známe slovenské “čo sa ma netýka, neriešim”. Právo máme, ale ochranu nie. No a zo sekcie vtipnejší vyhráva vyberám právo na ochranu pred neodborným zasahovaním do výkonu pracovnej činnosti. To je skutočne vtip, lebo posledných 10 rokov som nútená počúvať rôznych “odborníkov” so vzdelaním takým aj onakým, len nie pedagogickým, ako mám učiť, čo mám učiť, a ako inde sa učiť netreba, ako učiť rozhodne nemám. A vôbec! Tak sa to nerobí! Toto nielen počúvame, ale nie je vôbec výnimkou, že sa to rieši s vedením školy, lebo rodič chce to, alebo hento. Čiže podľa tohoto  paragrafu mu mám prečítať svoje právo na ochranu pred jeho neodborným zasahovaním do mojej práce a vykázať ho zo školy? Mohla by som to skúsiť, ale nakoľko ochranku nemáme, radšej to nerisknem. Toľko k mojim právam.

Profesijný rozvoj

Tak toto je vec! Ministerstvu záleží na tom, aby sme sa rozvíjali. Profesne. Vraj, aby sme neboli ako dinosaury.    .....

https://dennikn.sk/blog/1433732/ked-da-maznak-a-vetrak-palec-dolu-alebo-ked-martina-cita-nikomu/




Hodnotenie:    | Zobrazení: 1040


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Jana Čillíková | (17.04.2019 19:04 - neprečítaný)

Presné, výstižné, pravdivé a smutné. Oplatilo by sa prečítať to našim pánom poslancom v parlamente, lenže to by tam najprv museli sedieť a navyše by museli aj počúvať. Bohužiaľ, už sedieť im je zaťažko, nieto ešte aj počúvať.


*Pridať komentár