VIERA A HALLOWEEN

Blog  |  Ján Papuga  |  Konferencia  |  27.10.2019 12:22

        Jesenné prázdniny a ich sviatky mám veľmi rád. Sú plné farieb, spomienok, melanchólie a pavučín z babieho leta. Na chvíľu sa pozastavíme a spomenieme si na ľudí, ktorí nás opustili a dívajú sa na nás z krajšieho, no nepoznaného sveta. Napriek tomu, že sa stránim cirkvi, mám vieru, že človek nemôže len tak zomrieť a obrátiť sa v obyčajný prach. Musí byť miesto, kam živé bytosti po smrti odchádzajú. Aj takýmito úvahami sa rok čo rok na konci októbra zaoberám, sledujúc celoslovenský pohyb po cintorínoch a kostoloch. Pritom necítim potrebu zájsť na zádušné aktivity žiadnej cirkvi. Viera nepotrebuje byť organizovaná. Ale cintoríny plné sviečok považujem za veľmi silný zážitok a doslova pociťujem spojenie s odišlými, čo silnejšie upevňuje moju všeobecnú vieru. 
Mnohé školy, mladí ľudia si spájajú tieto sviatky s americkým Halloweenom. Strašenie, tekvice, masky. Pohanské, však? Hoci tradícia svetlonosov nie je americká. A ešte stále sme neprijali zvyk amerických detí chodiť v maskách po susedoch a strašiť, vytvorili sme si vlastnú obdobu tohto sviatku. Navyše, nahradiť strach zo smrti paródiou smrti je zvykom vo viacerých kultúrach a určite to osviežuje neraz depresívne nálady jesene, ktoré môžu skončiť akokoľvek. Ja sa takých aktivít nezúčastňujem, hoci milujem duchárske horory. Ale chcem byť tolerantný k tomu, že mladí chcú zažiť halloweensku párty. Rozhodne je lepšie pobaviť sa s blízkymi ako drogy a blbnutie z nudy medzi činžiakmi.
Úlohou školy je poukazovať na slovenské tradície, aj na pamiatku zosnulých. A možno aj na zvyky v iných krajinách, hoci aj v USA, veď porovnávaním sa vychováva a vyučuje efektívnejšie. Zámer rozveseliť sa aj pri pamiatke zosnulých a vysmiať sa smrti, ktorá nikoho neminie, neberme ako niečo neúctivé, prevzaté či svedčiace o arogancii mladých. Je to len ďalší spôsob prejavu kultúry, ktorá je v dnešnom svete ozaj rozmanitá. Inkvizícia a netolerancia voči inému nie je na mieste. O to viac, že sú často šíriteľom nenávisti a vlastnej pravdy platformy, ktoré by sa mali vyznačovať ľudskosťou, toleranciou a láskou. U nás v škole chcú deti strašidelnú noc. Nebudem im to zakazovať. Vieru v život a spomienku na zosnulých to neohrozí. Opačný názor tomu môjmu je väčším problémom (nebezpečenstvom) ako Halloween.




Hodnotenie:    | Zobrazení: 1251


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Viktor Križo | (09.11.2019 19:19 - neprečítaný)

Jedna z mála vecí, kde nemôžem s Tebou súhlasiť. Kultúra Halloweenu nemá v zásade žiadnu pridanú hodnotu, ktorú by malo školské prostredie poskytovať. Nehovorím, že nie je možné o tomto type subkultúry so žiakmi diskutovať, ale nevidím dôvod, aby práve táto téma mala len vďaka mediálnemu tlaku v škole taký priestor, aký bohužiaľ na školách má. V školách je len málo príležitosti na oslavu a podporu prirodzených radostí a starostí. Otázke smrti venujú západné školy vďaka mnohým traumám spôsobených prírodnými a spoločenskými udalosťami oveľa viac pozornosti ako my na Slovensku. Rovnako tak sa u nás venuje len malá a často formálna pozornosť témam staroby, enviromentálnym témam či medzigeneračným priateľstvám, dobrovoľníctvu... Participácia detí na vzdelávaní je nízka, v školských radách formálna. A jediný priestor, kde deťom umožníme sa prejaviť je halloweenská zábava? Je to veľmi veľmi málo. Chcelo by to úplne v iných oblastiach začať podporovať expresiu našich žiakov v slobode a zodpovednosti. Takéto úzko vybrané činnosti majú skôr opačný efekt.

* Reagovať | Ján Papuga | (10.11.2019 13:40 - neprečítaný)

Nevidím tam teraz súvislosť, uniká mi asi. Halloween má málinko s Amerikou. Že sa takto vytlačil do popredia, za to snáď môžu médiá, nie školy. Napr. ja nemám rád karnevaly, a keď si už mám vybrať, tak čierny karneval. Btw. neznášam Halloween. U nás na škole to bola iniciatíva detí, nie učiteľov, takže tá toľko požadovaná sloboda škôl sa zrealizovala a my dospelí sme im pomohli. Inak, nazvali to strašidelná noc, nie halloween. Nikto nebol k tomu nútený. Jedine výstavka tekvičiek bola, čo však nepovažujem za znak H. No a po dušičkách pokračujeme: staroba (spolupráca klubmi dôchodcov, etiketa napr. sedenia v električke), environmentalistika (tu asi nemusím dokladovať ako sa my a iné školy snažíme), medzigeneračné priateľstvá (mám vychovávateľku na 65 rokov a deti ju zbožňujú, až priateľsky, ak myslíš projekty typu vzájomná návšteva domovov dôchodcov a škôl - to je ešte v plienkach a z hľadiska hygieny a BOZP je to zložité), dobrovoľníctvo (naše decká tak pomáhajú škole, že niekedy mám výčitky, a pomáhať inak - vždy tam musí byť učiteľ, čo na nich dozrie, pri zbierkach a tak., a to sa nie vždy dá...teraz ideme skúsiť Hodinu deťom, uvidíme, či to na ZŠ vieme spraviť). Participáciu máme takú, že som hosťom Parlamentu žiakov školy a dal som im aj rozpočet. Veľkú časť návrhov našich poslancov prijmem. Participácia na vzdelaníí je zložitejšia, lebo tu sú mantrou ŠVP. Halloween je len malinká čiastka z aktivít škôl, ktorá nepopiera iné témy a sviatky. Predpokladám, že napriek halloweenskej oslave deti s rodičmi ponavštevovali hroby, resp. denne myslia na svojich zosnulých.

* Reagovať | Eugénia Čellárová | (11.11.2019 13:20 - neprečítaný)

"Opačný názor tomu môjmu je väčším problémom (nebezpečenstvom) ako Halloween."
Žiada sa mi opýtať. Je to problém pre Vás, alebo pre spoločnosť mať iný názor na tieto nové zvyklosti? Správne som rozumela, ste riaditeľom školy .... verím, že tam tento problém akceptujete

* Reagovať | Ján Papuga | (11.11.2019 19:54 - neprečítaný)

Myslí sa tu opačný názor z hľadiska tolerancie toho sviatku. Ide ozaj len o "hejtovanie" strašidelností v dni, keď spomíname na zosnulých. Najmä keď sa deti či iní chcú len pobaviť. Som riaditeľ, no vyjadrujem sa ako učiteľ a ako-taký znalec školstva. Keby som písal o riadení, povedal by som. Ja som tolerantným, len sú veci, v ktorých musím ja rozhodnúť.


*Pridať komentár