MEMOROVA-NIE

Blog  |  Ján Papuga  |  Konferencia  |  02.12.2019 23:49

            Nie je šťastné v kampani školských politikov populisticky vyzdvihovať niektoré tézy, napr. odmietanie memorovania, teda učenia sa žiakov naspamäť. Škola nie je letný tábor a potrebuje, aby sa žiaci aj učili. Ak by sme aj denne využívali tie najnázornejšie vyučovacie hodiny, nedá sa spoľahnúť na to, že sa poznatky u žiakov utvrdia tak, že ich dokážu aplikovať bez toho, aby sa pri každom kroku nepozerali na internet alebo do kníh. Len si predstavme, že by sa žiak pri počítaní slovných úloh neustále pozeral do tabuľky s malou násobilkou. V prospech memorovania hovoria aj skúsenosti z pracovného života. Stretávame sa so situáciami, keď nám informácie spamäti uľahčia či urýchlia pracovné úlohy. Aj pri robení vodičského preukazu sa musíme spoliehať na pamäť. Je veľmi mnoho takýchto situácií.  Nehovoriac o tom, že pamäťové učenie cibrí mozog a predchádza (aj diagnostikovanej) zábudlivosti. Takmer denne počúvame, že je mládež čoraz hlúpejšia, nezapamätá si ani telefónne číslo či zabúda podstatné informácie (napr. rôzne ankety, čo si pamätajú z histórie).

            Isto, voči sústavnému memorovaniu sa dá namietať, predsa v dobe explózie informácií nie sme odkázaní na „drvenie sa“ kategórií a tried živočíchov. Avšak skratkovité brojenie proti memorovaniu namiesto riešenia dlhodobo zlých učebných osnov, ktoré sú stále postavené na encyklopedickosti a faktografickosti, je neodborným jednostranným pohľadom. Odpor k memorovaniu je dôsledkom zlyhávania dlhodobo zlého obsahu vyučovania. Isté však je, že sú témy, ktoré musia byť prostriedkom memorovania. Napr. v chémii sa sotva pohneme bez ovládania periodickej sústavy chemických prvkov. Pravopis sa takisto musí učiť naspamäť, keďže nie všetky ortografické pravidlá sa dajú odvodiť alebo znázorniť. Všeobecne sa hovorí, že zažité učivo sa automaticky pamätá. Avšak nie z každého učiva či témy sa dá spraviť zážitok, ktorý sa zavŕta do mozgových závitov žiakov.

            Môžeme ísť do extrému, že memorovanie sa úplne zruší. To však bude v rozpore so životom, ktorý požaduje istú databázu informácií ako základnú výbavu človeka. Bez nej by sa spomalili nadväzné procesy myslenia či konania. Len si na chvíľu predstavme, že by sa od medika nepožadovalo memorovanie. A nemá sa práve učiť učiť sa naspamäť na základných a stredných školách?

            Som prístupný novým metódam či filozofiám. Avšak cestou rozbíjania overených a v živote potrebných spôsobov učenia sa bez kritického pohľadu na ne s cieľom politického marketingu ako učiteľ nemôžem prijať.




Hodnotenie:    | Zobrazení: 3701


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Tomáš Hadač | (03.12.2019 16:04 - neprečítaný)

Bez "smajlíkov" - bez základného memorovania sa žiak stratí. Je to zvláštne ale "finančná gramotnosť" je založená, pre mňa, na malej násobilke. Hmmm.... Mám doma päť školákov a v matematike fungujú vďaka memorovaniu malej násobilky. V diktátoch vďaka memorovaniu vybraných slov. Nie som zásadne proti novým metódam. Využívam. Ale... Ale niektoré časti základných vedomostí je nutné vedieť hneď a z "hlavy". Palec hore Autorovi. P.S. Nevytvorme hlúpy národ. Nedovoľme deti manipulovať. Učme ich milovať vedomosť, múdrosť a život ako taký. Keď tvrdne srdce mäkne mozog. S pozdravom všetkým racionálne premýšľajúcim, otec a učiteľ.

* Reagovať | Miroslava Vavrová | (03.12.2019 17:26 - neprečítaný)

Výborne napísané. Zdravé množstvo memorovania posilňuje pamäť, a tá si potom lepšie pamätá aj "nememorované" učivo.

* Reagovať | Slávka Hanáčková | (04.12.2019 19:36 - neprečítaný)

Výstižné, kolegovia! Existuje takto výstižné zdôvodnenie proti memorovaniu? (ako teda učiť násobilku alebo medikov anatómiu)

* Reagovať | Alžbeta Hirková | (06.12.2019 22:01 - neprečítaný)

Na základe vlastných skúseností vo vyučovaní žiakov s podporou zdravého memorovania súhlasím. Cibrenie pamäťových procesov u žiakov je dôležité a len na základe naučených vedomostí potom vie pohotovo a s rozhľadom reagovať na predkladané úlohy.

* Reagovať | Jana Mudráková | (12.12.2019 18:26 - neprečítaný)

Áno, súhlasím s autorom!

* Reagovať | Silvia Bodláková | (14.12.2019 13:39 - neprečítaný)

Memorovanie. Čím som dlhšie v praxi, tým mám pocit (berte to, prosím, ako moje pozorovanie|, že sa vypúšťa z memorovania, to čo by tam práve malo byť. Napríklad dostatok jednoduchých riekanok, básničiek, ktoré sa jednoducho učia, lebo sa dobre rýmujú. Mám na mysli Podjavorinskú Haľamovú... či texty ľudových piesní. Čím si dieťa samo zisťuje ako sa má učiť spamäti, spoznáva samého seba pri tom. Takto sme sa kedysi aj učili ako vybrať z textu podstatu - teda vyjadriť obsah o čom sme čítali. Tým sme si aj zvyšovali slovnú zásobu a snažili sa porozumieť možno menej známym slovám či starším slovám. Neučí sa spamäti násobilka či sčítanie s prechodom cez desiatku...
Všetko sa zbytočne posúva do vyšších ročníkov. A aj tak mi stále tvrdia, že sú úlohy ťažké a na čo im to bude. Mám na mysli rodičov či novinársku spoločnosť, čo počúvam. Pritom pri listovaní hoci len učebníc v Bulharsku, Singapúre, Rakúsku som prišla na to, že inde to tak nie je. Len u nás akosi posúvame deťom latku v prijme vedomostí nižšie a nižšie.
Za to sa mi však všetci piataci učia spamäti ako majú vypočítať logickú slovnú úlohu, lebo nerozumejú textu a čím viac detí nerozumie viacerým slovenským slovám. Nevedia vybrať z hoci len troch viet podstatu. Čakajú sadu príkladov, ktoré sa vypočítajú takto, sadu príkladov, ktoré sa vypočítajú takto a ... Na písomke chcú, aby boli úlohy od slova do slova tie, ktoré sme prepočítali na hodine.
Ako napríklad, prečo neučím piatakov len úlohy, ktoré sú na prijímačnách na 8-ročné gymnázium.
A tak už viac rokov pozorujem, že mám v triede na základnej škole trocha detí, ktoré fakt myslia - nemyslím, že by boli obrovské talenty, ale čítajú a rozmýšľajú a väčšiu časť detí, ktoré majú problém aj prečítať text a nie len mu rozumieť.
Vráťme do škôl via memorovania detských básní, ľudových textov, povinné čítanie, násobilku do druhej triedy... Vo vyšších ročníkoch je už na to neskoro.
Hlavne - milí rodičia - nepreťažujte deti na krúžkoch do večera a potom ani škola pre deti nebude "ťažká". Nechajte im vyvetrať hlavu popoludní. Nerobte za deti všetko, nechajte ich v domácnosti trochu pracovať. Aj pritom získajú zručnosti, ktoré potrebujeme napríklad na matematike.
...
Asi som to zobrala z viacerých strán. Nedalo mi to nenapísať.

* Reagovať | Ján Papuga | (14.12.2019 19:25 - neprečítaný)

Tie krúžky ste vystihli. Chcú z detí polyhistorov. A ozaj sa učiť odmalička...

* Reagovať | Silvia Bodláková | (15.12.2019 11:21 - neprečítaný)

Asi s vami nesúhlasím. Rodičia deti vedú jednostranne. Nechcú z nich polyhistorov. Nevedú ich k spájaniu súvislostí. A práve preto je problém v školstve. Hlavne na matematike to vidieť, kde je to veľmi podstatné.

* Reagovať | Zuzana Karpelová | (17.12.2019 10:41 - neprečítaný)

geniálne napísané, vystihuje to súčasný problém, moja starká mala niekoľko tried ľudovej školy a moje deti naučila toľko básničiek koľko škola nikdy nestihla, lebo pri všetkých aktivitách, programoch, akadémiách, projektoch predsa na učenie neostáva čas, keďže všetko je dôležitejšie ako učenie,

* Reagovať | Miroslava Vavrová | (17.12.2019 11:08 - neprečítaný)

"pri všetkých aktivitách, programoch, akadémiách, projektoch predsa na učenie neostáva čas, keďže všetko je dôležitejšie ako učenie"

vďaka, to poteší, že ako na našej škole, tak i na ostatných.

* Reagovať | Jozefína Balúchová | (18.12.2019 23:00 - neprečítaný)

Práve som s potešením zistila, že nás asi nie je málo takých učiteľov, ktorí máme podobný názor na memorovanie, na prístup rodičov k vzdelávaniu a k rozlišovaniu toho, čo je vo vzdelávaní pre ich dieťa dôležité i na predbiehanie sa škôl (ale aj samotných učiteľov) v počte rôznych aktivít (častokrát kontraproduktívnych). Všetkého treba s mierou - aj zážitkového učenia. Bude na tom asi niečo pravdy, že ak chceme dosiahnuť v niečom úspech (aj v učení), je potrebná predovšetkým disciplína, trpezlivosť, vytrvalosť, systematickosť... A som smutná z toho, čo sa udialo s našou matematikou po roku 2008 (učebné osnovy, učebnice atď.).

* Reagovať | Ján Papuga | (18.12.2019 23:26 - neprečítaný)

Len je nás málo počuť a prebíjajú nás všelijakí pedagogickí extrémisti a experimentátori.

* Reagovať | Mária Pavlovičová | (13.01.2020 06:16 - neprečítaný)

Predmetný článok je výstižný, hovorí mi zo srdca, tiež súhlasím s ostatnými komentármi.
Som rada, že sa niekto vyjadruje k takýmto otázkam bez strachu a obáv, žiaľ, malo by sa to viac pretriasať aj v iných médiách, aby sa tieto názory dostali aj k rodičom a kompetentným, nech sa s tým niečo robí. Verejnosťou sme takto rozmýšľajúci často považovaní za skostnatených, nemoderných, neschopných učiteľov.


*Pridať komentár