Hodnotenie prvákov.

Blog  |  Miroslava Repová  |  Hodnotenie  |  25.01.2012 14:40

 Neviem ako vy, milí kolegovia, no ja sa moc nestotožňujem so známkovaním v prvom ročníku primárne vzdelávanie.  Päťstupňové známkovanie prvákovi nič nehovorí – akurát to, ako sa mu niečo nepodarilo. Starší súrodenci strašia vyššími známkami, a tak si malý žiačik – prváčik, vytvorí negatívny postoj k známke ako takej a nepochopí jej význam. Veď známka vyjadruje aj jeho názor, jeho sebahodnotenie – teda aspoň by mala. Každé dieťa by si po obdržaní známky malo vedieť povedať - áno, toto sa mi moc nepodarilo, nabudúce sa poučím a budem sa viac snažiť. Malý prvák toto nemôže dokázať, a preto známka poslúži akurát rodičovi, aby si uvedomil, čomu sa musí s dieťaťom doma venovať.

Pýtam sa -  aký to má význam?  V konečnom dôsledku negatívny, a to práve pre toho, komu má hodnotenie urobiť  radosť  a motivovať  ho do učenia.

Viem, so slovným hodnotením je veľa práce. Ale v prvom a aj v druhom ročníku je podľa môjho názoru  vhodnejšie. Do Knižnice som vložila hodnotiace diplomy pre 20 detí.

Snáď niekomu pomôžu.  Želám pekný zvyšok dňa. 




Hodnotenie:    | Zobrazení: 9431


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Ľudmila Matejíková | (25.01.2012 16:23 - neprečítaný)

Plne súhlasím, hlavne v prvom polroku známkovať prvákov je stresujúce aj pre deti aj pre rodičov . Potrebujú čas na adaptáciu a sú deti u ktorých ten rozbeh trvá trocha dlhšie. Celkom by stačilo koncoročné hodnotenie , ale nás , ktorí s deťmi pracujeme sa nikto nepýtal .

* Reagovať | Renáta Titková | (25.01.2012 17:57 - neprečítaný)

Tiež súhlasím s prváckymi kolegyňami, veľmi dobrý bol spôsob neklasifikovania prvákov známkami. Včielky a iné obrázkové hodnotenia boli detskej dušičke bližšie, prijateľnejšie a aj veľmi motivačné. Mať "plný zošit včielok" bola hotová pýcha pre drobcov. A také "véčko" s "kocúrom" v zošite zas bola hotová pohroma (na zlé známky budú mať ešte veľa času). Myslím si, že prváci sa ťažko hodnotia známkami aj z jednotlivých výchovných predmetov. Potom sa stáva, že formálne dám jednotky každému výtvarnému stvárneniu, a speváckemu prejavu, veď deti sú rôzne.... Načo hodnotiť zlou známkou, keď predsa vieme, že sú prváčence z rôzne podnetného prostredia a nie všetci rodičia majú umelecké sklony a nadanie, ktoré sa podedí.
V druhom ročníku už súhlasím s hodnotením a klasifikovaním pomocou známok. Ale aj tu platí, že nie je jednotka ako jednotka.
Želám len veľa dobrých známok a kladného hodnotenia.

* Reagovať | Miroslava Repová | (26.01.2012 09:47 - neprečítaný)

Aj ja so známkovaním v druhom ročníku súhlasím, ale tiež to nie je známka ako známka - je lepší dvojkár a ahorší dvojkár - nemá to zmysel. Stále je to dvojka. Je to potom pre deti skľučujúce.
Až raz budem učiteľkou, budem dávať samé jednotky - to by nebolo dobré, ja viem, ale keby som mohla, zmením v reforme aspoň systém hodnotenia.

* Reagovať | Renáta Titková | (26.01.2012 23:52 - neprečítaný)

Mirka, zdieľam Váš názor a veľakrát musíme aj trikrát porozmýšľať, aby sme malým žiakom známkou neublížili, ale aby sme zároveň boli dostatočne prísni a nároční. Niekedy tá hrnica jednotiek či dvojok je vskutku tenká. Niekomu ide napríklad matematika ľahúčko, ako po "masle" a iný žiačik musí vydať spolu s učiteľom a rodičom veľa driny a úsilia, aby sa vypracoval v počítaní až k jednotke. Tu si asi tá "cesta" zaslúži tú jednotku.

* Reagovať | Miroslava Repová | (26.01.2012 23:58 - neprečítaný)

Vidím Renátka, že Vy ste z môjho cesta. Mala som druhákov, lebo si ich striedam po dvoch rokoch, a mala som dobrý vzťah k nim, aj oni ku mne. Deti dvojku na vysvedčení v druhom ročníku pochopili, vedeli sa ohodnotiť, tak nejak som im vštepila cit k sebakritike. Ale odozvy rodičoov ma ubíjajú... nechápu veľakrát, nevedia sa vžiť do roly učiteľa, nevedia, ako je to mať 20 - 25 detí, rôznych detí, byť k nim spravodlivý. Preto - naša práca je tak nezaplatená, nepochopená, kto to niekedy nevyskúšal (mať toľko detí pkope v jednej miestnosti) sa nikdy nevžije do našej roly a nepochopí, čo to je.

* Reagovať | Darina Jakubikova | (25.01.2012 19:35 - neprečítaný)

Tiež sa mi nepáči klasifikovanie hneď v prvom polroku, lebo nemôžem všetkých žiakov posudzovať rovnako a niekto môže mať výhrady voči jednotke a jednotke, nakoľko sa snažím hodnotiť pokrok dieťaťa a nie porovnávať ho s niekým iným. No ale musím svojim žiakom rozdať výpisy známok a preto som sa rozhodla, že mimo tento papier, ktorý deťom nič nehovorí, pripravím ešte pochvalu so slovným hodnotením. Nedá mi to, im dať len obyčajný výpis bez niečoho osobného Takže ďakujem autorke za vloženie diplomov, idem ich pohľadať a určite použijem

* Reagovať | Miroslava Repová | (25.01.2012 19:54 - neprečítaný)

Mne tie diplomy dnes manžel v práci vytlačil - lebo o farebnej tlačiarni môžem v našej budove len snívať. A sú nádherné.

* Reagovať | Zuzana Maškulková | (26.01.2012 08:17 - neprečítaný)


Plne súhlasím, hlavne v prvom polroku známkovať prvákov je stresujúce. Je to tak, ale opäť nikto sa nás nepýtal - ako vždy.

* Reagovať | Miroslava Repová | (26.01.2012 09:44 - neprečítaný)

Presne tak. Moji prváci sa každý mesiac tešia na slovné zhodnotenie ich práce a čakajú, čo dostanú do Zrkadielka. A pretekajú sa v získavaní drobných motivačných smajlíkov. Je to milé. Keď dostanú jednotku, tešia sa, dvojku som ešte nedala, ale zo skúsenosti z predchádzajúcich rokov viem, že sa toho boja a chápu to ako veľký neúspech.

* Reagovať | Tatiana Ulmannová | (26.01.2012 10:59 - neprečítaný)

Súhlasím. Vo všetkom.

* Reagovať | Silvia Bodláková | (27.01.2012 04:54 - neprečítaný)

Nuž ja sa k vám pripojím ako mama prváčky. Osobne tiež nesúhlasím so známkovaním v prvej triede. Dokonca sa mi páčilo, že na jednej škole - poznám len jednu takú , možno ich je viac - triedna bude dávať k vysvedčeniu taký list každému žiakovi so slovným hodnotením práve toho žiaka a dvaja žiaci v triede nemajú rovnaké hodnotenie (má 22 žiakov). Všetka česť, kde brala slová milé aj pokarhania s takou milotou. Včera sme ich u nás doma tlačili, lebo syn robil grafickú úpravu. Viazali sme ich bavlnkou a pečatili sviečkou.
Takže ak som to správne pani Repová pochopila, že dávate nejaké bodíky - smajlíky - a za istý počet potom dostane jednotku - to sa mi páči. Postupné navykanie na známkovanie.

* Reagovať | Miroslava Repová | (27.01.2012 10:05 - neprečítaný)

Aj ja budem dávať také hodnotenia k vysvedčeniu - dala som ich aj do Knižnice. A tiež sú len dve z nich skoro rovnaké. : Ja mám detí 20.

* Reagovať | Štefan Veršeghy | (27.01.2012 07:15 - neprečítaný)

Som ucitel so 40-ročnou praxou,ale zostal som zarazeny,ked som zistil,ze v istej primestskej stvrti nedaleko VW,znamkuju deticky -od 1-5. Najskor som tomu nerozumel,pretoze tento sposob,ked sa uz 20 rokov hovori o humanizacii skolstva,sa mi nezda az tak ludsky.......... je iba pohodlnejsi,nez by bolo formulovanie slovneho hodnotenia.. bolo by zrozumitelne - a detskej dusicke by neublizilo. Viem o com hovorim...jedna 3,4-ka,i ked ojedinela,s takym malym prvacikom zamava,oberie o sebadoveru,chut,do jeho prace sa zamiesaju obavy z opatovneho neuspechu..A co ma prekvapilo najviac,na spominanej ZS v DNV sa po vyucovani v skolskom klubae venuju vsetkemu moznemu,iba nie praci a priprave prvakov na dalsi den.V Bratislave,kde vacsina rodicov prichadza z prace domov az v podvecer-17-17.30, to povazujem za nehoraznost. O 18.00 je unaveny uz aj dospely,nieto 6-rocne dieta. Az neskor som pochopil suvislosti a dovody. Na spominanej skole nepoznaju ,co je to bojovat o kazde dieta,aby ho rodic zapisal prave na ich skolu,pretoze bez najmensich problemov pri zapise naplnia 3 triedy prvakov.Aky to paradox so skolami mimobratislavskymi,kde P.UCITELKY su s detmi az do 14.30-15.00 hod,takze prvacik uz doma nema ziadne starosti,max. si s rodicmi zopakuje uz naucene a precvicene...Jednoznacne-znamkovanie do prveho rocnika nepatri-a uz vobec nie do prveho polroka!!

* Reagovať | Miroslava Repová | (27.01.2012 20:23 - neprečítaný)

Dobrý večer, predsa len sa vrátim ešte k Vášmu príspevku, lebo ma zaujal. Tie pani učiteľky majú s deťmi priamu činnosť do 14,30 - 15,00 každý deň? Alebo raz do týždňa, keď vedú nejaký krúžok? Alebo keď zastupujú? A kedy sa pripravujú na ďalší deň a robia učiteľskú agendu? Alebo ide o popoludňajšie doučovanie? A čo robia potom pani vychovávateľky? Veľmi ma to zaujíma, lebo od našich klegýň zo školského klubu viem, že aj ony musia naplniť úväzok.
Ja zo školy pravidelne odchádzam o 15,30, kým sa nepripravím na nový deň, nedokončím agendu...a to nerátam prácu, ktorú robím deťom po nociach.

* Reagovať | Miroslava Repová | (27.01.2012 10:25 - neprečítaný)

Súhlasím s Vami, pán kolega. Sama som z tohto dôvodu vytvorila tieto slovné hodnotenia. Verte mi, jednotky majú všetky deti v prvom ročníku - za svoju snahu, pokroky a chuť do učenia, do spoznávania nových vecí. Ten 1--5 stupňový spôsob je pohodlnejší pre rodičov, ich nazaujíma počítanie včeličiek, motýlikov - nemajú na to čas. Chápem to, nesúhlasím však. Mnohé moje prvostupniarske kolegyne chdia pomaľované razítkovou farbou doteraz.
Z Vášej reakcie usudzujem, že poznáte našu školu. Myslím však, že ju nepoznáte dosť dobre. Musím sa zastať mnohých kolegýň, najmä na primárnom vzdelávaní na našej škole, lebo práve ony, svojou prácou, svojim prístupom, napomáhajú tomu naplneniu tried práve pri zápise. Už dlhé roky sa traduje mať zápis zameraný tematicky , s možnosťou rozhodnúť sa aj pre iné školy. No nakoniec sa však, máte pravdu, u nás naplnia štyri triedy. Máme AJ od prvého ročníka, využívame IKT na hodinách, jazykové laboratórium, a to je pre rodičov smerodatné - využívanie modernej techniky v spojení s príjemným prostredím, s pani učiteľkou, ktorá je prvom rade mama, poslucháčka.... učiteľka. Je pravda, že sa deti v školskom klube venujú všeličomu. Ale to všeličo, je práve v zmysle humanistického vzdelávania v dnešnej uponáhľanej dobe potrebné. Dať deťom možnosť rozvíjať sa aj v krúžkovej činnosti, poskytnúť možnosť kurzov, na aké boli rodičia zvyknutí v škôlke.
Mnohí rodičia nemajú na svoje deti čas, priznávam, ale škola tu nie je len na učenie.

* Reagovať | Emília Petková | (27.01.2012 11:30 - neprečítaný)

Svojho času sme s kogyňou patrili medzi tie,ktorým sa zapáčilo slovné hodotenie. Pustili sam sa do toho aj sa nám darilo a zistili sme, že na 1.stupni deťom vôbec známka nechýbala, jedine komu chýbala boli rodičia. Vymýšľali sme po nociach, hľadali kade tade a výsledok..... Hodnotíme zmámkou. Vyšantili sme sa a to je aj všetko. Môžem povedať, že deťom stačila vlastná zvedavosť a žiadne známky.Hm

* Reagovať | Anna Fabianová | (08.02.2012 20:14 - neprečítaný)

Tá kolegyňa , o ktorej píše pani Petková som ja . 14 rokov som slovne hodnotila od 1.- 4. roč.Boli to najkrajšie roky, deti sa rešpektovali, lebo sa dokonale poznali, vzájomne si pomáhali a prechodom na 2. stupeň namali žiaden problém. Je to viac práce pre učiteľa, ale plodnej, hodnotený % a bodmi bol každý krok.Videli, že sa posúvajú vo vedomostich, nebáli sa.Robola som z toho aj výskum a II. kvalif. skúšku.

* Reagovať | Miroslava Repová | (27.01.2012 14:34 - neprečítaný)

Presne tak, kolegynka. A prečo rodičom chýbala? ??? Lebo namajú čas ani len prečítať si hodnotenie. Pozrú do žiackej, podpíšu, okomentujú aká je učiteľka taká a taká, ... a to je všetko.
Je to smutné. Chcela by som to zmeniť. Možno raz. Možno teraz.

* Reagovať | Eva Pročková | (29.01.2012 19:25 - neprečítaný)

Mirka, plne s Vami aj ostatnými kolegami súhlasím. Tiež som deti hodnotila slovne v 1., 2., ba dokonca 1-krát sa mi to podarilo aj v treťom ročníku a naozaj, najväčší problém s tým mali rodičia. Stále na triednych schôdzkach chceli, aby som im aspoň naznačila, akú známku by si tie ich ratolesti zaslúžili. Čítanie mojich slovných komentárov im nestačilo a chceli to "očíslovať". Škoda, možno je za tým táto uponáhľaná doba,... rodičom je asi jednoduchšie pozrieť do žiackej, ako prezrieť zošity, v ktorých sú slovné komentáre. Tiež dúfam, že raz sa to zmení

* Reagovať | Miroslava Repová | (29.01.2012 19:46 - neprečítaný)

Presne, presne, presne... aj ja mám takú skúsenosť.

* Reagovať | Denisa Suchovská | (30.01.2012 18:17 - neprečítaný)

Presne to, súhlasím s Vami... rodičia by chceli od učiteľov všetko - pomaly, aby ,,suplovali" aj ich! Ja som v prvom ročníku spolu s rodičmi po dohode nedovolila, aby písali úlohy v ŠKD...pretože rodičia (niektorí - netvrdím, že všetci) koľkokrát ani netušia, čo deti v škole robili, nepozú im do zošitov, žiackych knižiek, či zrkadielok... aj rodičia musia deti motivovať k ich úspechu a ďalšiemu úsiliu v škole! ...a to nie len darčekom či ,,ideme do mekáča"... pretože ako sa venujú dieťaťu počas prvého ročníka, to sa odzrkadlí aj v tých ďalších...nie je výhovorka: práca! Dieťa je predsa prvoradé! Nie len, keď si svoje dieťa ,,bránia" pred učiteľkou, ale nech si aj sami vstúpia do seba, ako sa oň po tej práci zaujímajú! Moje poznatky po rozhovoroch s deťmi po víkende sú väčšinou: ,,boli sme v Eurovei, v Auparku, hrám sa na PC, rodičia so mnou nepísali úlohu, lebo nemali čas..." Takže milí rodičia, kým začnete hodnotiť prácu učiteľa, ohodnoťte najprv seba, ako rodiča...Ďakujem.

* Reagovať | Miroslava Repová | (30.01.2012 18:50 - neprečítaný)

Úplne s Vami súhlasím. Učíte v Bratislave? Idem sa pozrieť. :o)

* Reagovať | Miroslava Repová | (30.01.2012 18:53 - neprečítaný)

No už som to omrkla. Bratislava - to je jasné... rýchly život, rýchlo porodiť, rýchlo vyrásť, rýchlo do školy, zo školy.... a dieťatku sa nevybuduje pozitívny vzťah k učeniu. Mám však tento rok naozaj super rodičov, deťom sa venujú. To mám radosť. Držím palce aj Vám. Želám Vám pekný večer.

* Reagovať | Andrea Nagyová | (27.01.2012 18:03 - neprečítaný)

V metodickom pokyne je napísané:

(3) Hodnotenie žiaka sa vykonáva klasifikáciou, slovným hodnotením
alebo kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. O spôsobe hodnotenia
jednotlivých vyučovacích predmetov rozhodne riaditeľ školy (ďalej len „riaditeľ“) po
prerokovaní v pedagogickej rade

(5) Slovné hodnotenie je jednou z foriem hodnotenia, ktorého výsledky v jednotlivých
predmetoch prípravného ročníka, nultého ročníka, prvého ročníka až štvrtého ročníka
sa vyjadrujú slovne štyrmi stupňami; vysvedčenie so slovným hodnotením sa môže
doplniť slovným komentárom za príslušný polrok.

Nikde som sa nedočítala, že je nutné hodnotiť piatimi stupňami od 1. roč.
( možno som to prehliadla)

Je to teda na škole, ako sa rozhodne, viem, že min. roku boli školy, kt. prvákov vôbec neznámkovali.
Ja som pred troma rokmi dávala ,,na mieru šité" veselé hodnotenia mojich prváčikov, bolo tam aj správanie, v čom majú pridať a v čom sú super....rodičom sa to páčilo.

* Reagovať | Miroslava Repová | (27.01.2012 19:51 - neprečítaný)

S reakciou súhlasím, ďakujem. Pracujem v školstve, teda som zamestnenec...
Niekedy je dobré zariadiť sa podľa seba, podľa svojho názoru, ako to vyhovuje danému subjektu. Mne vyhovuje slovné hodnotenie. Detičky majú samé jednotky a ja im ku každému predmetu prikladám slovné hodnotenie.
Naša Pedagogická rada prerokovala, vyšla v ústrety požiadavkám rodičov.

* Reagovať | Ibolya Straussová | (29.01.2012 08:21 - neprečítaný)

Každé hodnotenie má svoje plusy aj mínusy. Pred časom som prvákov neznámkovala, no teraz učím v spojených triedach a vo vyššom ročníku sa známkuje a prváci starším známky závidia. A je to dobré aj z toho titulu, že vidia, že dostať dvojku nie je nič výnimočné a hrozné - práve naopak, slabší sa vedia dvojke tešiť. Je to výborná príprava na koncoročné vysvedčenie, kedy možno nejaké dvojka padne. Takže teraz na výpise budú mať každý 4 jedničky ( na výpis som dala iba 4 hodnotené predmety ) a pod nimi slovné obrázkovo - písomné "pochvaly a rady".
Teraz mám tak rôznorodých prvákov s tak rozlišnými schopnosťami, že som zaviedla rôzne veľkosti pečiatok srdiečok a osvedčilo sa mi to. Taktiež osrdiečkujeme všetko, čo sa podarí napísať na tabuľu dobre či pekne - sme taká osrdiečkovaná trieda .
V druhom polroku však už budem aj známkovať - deti to chcú, rodičia to chcú, tak prečo sa tomu brániť.

* Reagovať | Miroslava Repová | (29.01.2012 12:48 - neprečítaný)

Ďakujem. Aj toto je dobré riešenie.

* Reagovať | Viola Kúdelová | (30.01.2012 12:04 - neprečítaný)

Moje skúsenosti so slovným hodnotením bolo pozitívne a páčilo sa mi. Je to síce veľmi prácne hodnotenie, ale výsledný efekt sa mi podstatne viac páčil a tešil. Som tiež toho názoru, že v 1. ročníku by sa malo používať slovné hodnotenie. V triede som mala slovné hodnotenie a deti boli spokojné, stotožnili sa s ním aj rodičia. Prečo rodičia nechcú slovné hodnotenie? Pýtali ste sa ich na to? Na dôvod? Rodičia celý život poznali len známkovanie, nepoznali slovné hodnotenie. Bola to pre nich novinka. Ak sa oboznámia so slovným hodnotením, nemôže im predsa stačiť nejaká 1, 2. V 1. ročníku je aj tak tendencia dať deťom jednotky, tá dvojka vykukne na vysvedčení len kde tu.Slovné hodnotenie povie rodičom viac. Slovné hodnotenie som písala formou básničky pre každého žiaka, ale aj listom. Žiakov som hodnotila slovne a nálepkou. Tešili sa jej. V iných triedach bolo známkovanie a moje deti si nepýtali známky ako majú v triede vedľa. Tešili sa vždy na ďalšiu nálepku v očakávaní, či dostanú zajačika, kvetinku, rybičku, snehuliaka a vždy mali na tvári úsmev. To bolo to, čo chceme, aby mali aj v škole deti na tvári úsmev, keď ich hodnotíme. Deti mali slovné hodnotenie do 4. ročníka. V piatom plynulo prešli na známky a poznámky typu, to bude pre nich viac stresujúce sa nepotvrdili. Nestresovali sa na 1. stupni, hoci neskôr v 3. - 4. ročníku boli hodnotené aj percentuálne, čo bolo najpresnejšie hodnotenie. Nie je totiž 1 ako 1, 3 ako 3. Je iné ako rodič zbadá 74% a 50%. Určite im to napovie viac o výslednej práci dieťaťa. Rodičia vedeli percentuálne rozmedzie a vedeli, aká známka by to bola. Takže s tým vôbec žiadne problémy neboli. Či mi veríte alebo nie, keď som spomenula diktát, deti sa tešili, nemali stres, ako diktát dopadne, nemuseli sa báť, či náhodou nebude 3, 4, nebodaj 5. A to bolo pre mňa hodnotnejšie i keď prácnejšie. Super.

* Reagovať | Miroslava Repová | (30.01.2012 13:47 - neprečítaný)

Ďakujem za názor. Nepýtala som sa rodičov, myslím si, že by mi ani nevedeli odpovedať. Na individuálnych pohovoroch som sa stretla s tým, že sa pýtali, akou známkou by som ohodnotila, a že či je najslabší, alebo najlepší...atď.
Moji žiaci si tiež zvykli na rôzne pečiatky, tešia sa z nich, sú to také ich drobné víťazstvá. Na druhej strane však musím podotknúť, že mi rodičia vo všetkom vychádzajú v ústrety, snažia sa s deťmi pracovať aj doma, čo ma teší, lebo deti veľmi napredujú a každý jeden z nich urobil počas tohto polroka obrovský pokrok. Takže si jednotky aj na vysvedčení zaslúžia.
Sú to také moje Slniečka.
Želám Vám všetko dobré.






* Reagovať | Emília Petková | (09.02.2012 10:53 - neprečítaný)

ešte pár postrehov rodičov......všimli si, že deti sa nedelili na "jednotkárov" a tých druhých a keď dieťa robilo na začiatku roka 25 chýb v ditkátoch a na konci 12chýb, bolo také šťastné ako na sebe popracovalo, že až, ale v známke by bolo stále na 5-ku a to ho určite nemotivuje ....

* Reagovať | Miroslava Repová | (09.02.2012 13:41 - neprečítaný)

Presne tak, aj ja mám tento postreh. Deti urobia v prvom ročníku veľký pokrok...a veľmi im pomáha to, že vedia, že sa stále zlepšujú, posúvajú. A potom aj v druhom ročníku sa lepšie poznajú, vedia sa ohodnotiť a pomôcť si navzájom.


*Pridať komentár