Poďakovanie kolegom

Blog  |  Jana Homolová  |  Legislatíva  |  17.06.2010 08:30

Ešte pár krôčkov a je tu koniec školského roka a s ním tak vytúžené prázdniny pre školopovinné deti . Tak ako deti, tešíme sa aj my - učitelia. Väčšia časť národa sa opäť začne závistlivo vyjadrovať na stranu učiteľov, že si idú užívať dva mesiace prázdnin. Len málokto z nich použije pojem dovolenka .Ale iba ten, kto s deťmi pracuje aspoň chvíľku, vie, že je to veľmi náročná a vyčerpávajúca práca . Doma sa starajú len o dve, tri deti a často ich z detských otázok a pre nás „ dospelákov „ naivných starostí , bolí za pár hodín  hlava .Vtedy  sú radi, keď sa idú deti von hrať, alebo ich chvíľu nevidia. A my máme detí v triede niekoľkonásobne viac ! V podstate sme s deťmi denne viac, ako ich vlastní rodičia. Málokto si uvedomuje, že všetky zaujímavé cvičenia, zábavné úlohy ,testy, ....si vyžadujú dlhé hodiny príprav ,sedenia za PC atď. Učiteľovi sa nedá prísť domov, odložiť tašku a ani si nepomyslieť na svoju prácu a ráno prísť do školy  bez akejkoľvek prípravy .Vlastne, ani to nie je úplná pravda, lebo ja keď prídem z práce domov, naozaj nepomyslím aspoň hodinu na prácu a to z dôvodu totálneho vybitia energie /ľahnem si a zaspím ako poleno /.
V poslednej dobe sa neustále stretávame s názorom, že učiteľ je platený za 8 hod denne a mal by „sedieť“ v práci do 15,30 hod. ako ostatní zamestnaní ľudia. Akosi sa zabúda na to, že k priamej priama činnosti- úväzok, sa nám „dorátava“ aj nepriama činnosť/ dozory ,opravy písomných prác, porady, rodičov. združenia, príprava , samoštúdium, doučovanie, tvorba plánov, príprava žiakov na súťaže, ....../
Keby sa to všetko zrátalo, určite by sumár prekročil 37,5 hodinového týždenného úväzku !A to sa vás ešte nikto nepýta, či sa môžete zúčastniť aktivity školy pre rodičov a žiakov od 17 hodiny. Berie sa to ako samozrejmosť. Veď  učiteľské povolanie je poslaním. Vtedy nikoho nezaujíma, že by sme predsa mali mať osobné voľno!
 A v čase, keď sa deti tešia na spomínané prázdniny, učiteľ už padá dole nosom od vyčerpania a únavy. A bude mu trvať dosť dlho, kým si oddýchne, naberie silu a začne si uvedomovať, že nie ja na PN, ale čerpá dovolenku bez finančného prilepšenia- odmeny, lebo nie sú peniaze.
Tak teda, vážení kolegovia a kolegyne! Dovoľte, aby som vás touto cestou aj keď nie finančne aspoň morálne ocenila za celoročnú drinu v školách  a tvorbu vo virtuálnej knižnici ,ktorá nielen mne . ale určite mnohým učiteľom pomohla vo vyučovaní a v mnohých veciach ma inšpirovala. Zaslúžite si poďakovanie – úprimne, že i napriek takému finančnému ohodnoteniu, aké máme, dokážete obetovať svoj voľný čas pre deti!
KRÁSNU DOVOLENKU!!!
 



Hodnotenie:    | Zobrazení: 2738


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Peter Lengyel | (17.06.2010 21:05 - neprečítaný)

Napríklad moja frajerka robila istý čas v callcentre za porovnateľný plat s tým učiteľským s porovnateľným vzdelaním ako je učiteľské. Denne si o ňu "otrelo" hubu stovky nespokojných zákazníkov, ktorí sa na nej odbavovali či už kvôli vlastnému nedostaku času, utajeným číslam, alebo len tak, atď... Keďže jej hovory boli zaznamenávané, tak si nemohla dovoliť reagovať nijako na "chmuľa" na opačnej strane, pretože ani nevedela kto to je, narozdiel od vlastnej povinnosti predstaviť sa. Jej prestávka sa počítala na sekundy medzi jednotlivými hovormi, na záchod mohla ísť 2x a jedna 30minútová prestávka k tomu. Jej pracovná doba 8 hodín, dovolenka štadard. A tiež sa jej nikto na nič nepýtal...
Osobne by som nerobil z učiteľov obetných baránkov spoločnosti, pretože je X zasmestnaní, ktoré sú psychicky oveľa náročnejšie, ako je byť učiteľom.
Keby bolo na mne, určite by som nejakých pár dní z nadštandardného dovolenkového času venoval na komunikačné výcviky pedagógov, teambuilding, základné právne vedomie, pretože práve samostatná príprava po vyučovaní doma robí často z učiteľov individualistov, ktorí majú potom problém spraviť niečo tak, aby mohol na nich nadviazať niekto iný.
Nepochybne však patrí všetkým pedagógom poďakovanie za všetko, čo urobili pre deti počas roka a taktiež sa pripájam k príjemnému prežitiu leta.

* Reagovať | Zita Zaťková | (18.06.2010 19:01 - neprečítaný)

Je to pravda ale myslim si, ze na rozdiel od operatorky callcentra je ucitelske povolanie poslanim a ked operatorke prasknu nervy alebo si zacne pracu flakat, nasledky si ponesie ona a nie nase buduce generacie......

* Reagovať | Peter Lengyel | (19.06.2010 09:18 - neprečítaný)

Keď som nastupoval som si to myslel aj ja. A potom som prišiel na to, že svetom hýbu aj tak tí, ktorým je ukradnutá trojka, či jednotka na základnej škole. Už sa to tu spomínalo. Hlavná chyba je v systéme. Vzdelanie je lacný artikel. My sme len ostali jeho sprostredkovatelia. Naše budúce generácie neponesú následky za prasknuté nervy jednej učiteľky, tak isto ako telefonistky. Ak budú nejaké následky, tak len kvôli systému, nie kvôli jednotlivcovi.
Vzdelanie má dnes už každý, aké chce, aké si zaplatí a systém "papier znesie všetko", je tu udomácnený. Paradoxne touto vetou operovala moja prvá vedúca pedagogickej praxe, keď som bol na náčuvoch.
Mne to celé pripadá tak, že kedysi chcel byť vzdelaný skoro každý. Lebo to bola povinná brána do budúcnosti. Tak boli aj patrične vážení sprostredkovatelia (teda my). Ale veci sa zmenili a dnes už tak nezáleží na tom, pretože aj čašník môže podnikať s diamantami. No a my stále berieme naše zamestnanie ako poslanie, aj keď už možno polovica populácie o naše poslanie nestojí...

* Reagovať | Jana Homolová | (18.06.2010 09:06 - neprečítaný)

Samozrejme, súhlasím s tým, že je veľa náročných povolaní a v nich psychycká záťaž a v mnohých prípadoch až šikan a buzerácia. Ani učiteľov nepovažujem za obetných baránkov, len chcem upozorniť na to, že nie je pravdivé tvrdenie, že učiteľ si odučí ...a na obed je doma. A čo sa platu týka, môj syn je kuchár v reštaurácii, tri dni robí 12-ky, ale potom má dva dni voľno a čuduj sa svete, zarobí viac ako ja.

* Reagovať | Miloš Bélik | (18.06.2010 12:31 - neprečítaný)

Večná téma. Pravdepodobne každý z nás (aspoň väčšina určite) má nejakých rodinných príslušníkov, známych alebo priateľov a kamarátov, ktorí pracujú na rôznych pozíciách a v rôznych odvetviach a odboroch s rozdielnym stupňom vzdelania. Niektorí pracujú menej ako my a dostávajú viac, iní makajú viac a dostávajú menej. Vždy sa dá porovnať všetko so všetkým z tej strany, ako to chceme vidieť, aký výsledok chceme propagovať.
Problém podľa mňa je v samotnom školstve (nič prevratné) a ľuďoch. Sme možno jedna z mála organizácií, kde sa vyplácame paušálne, na základe "dochádzky". V podstate nie sú stanovené presné pravidlá, kto za koľko a prečo bude ohodnotený (neberieme do úvahy tú smiešnu podivuhodnú reformu a primitívne dočasné kredity, lebo tam o práci a príprave doma reč nie je). Viem, že hodnotenie na základe výsledkov zo súťaží by bolo zlé, niekto má triedu zdatnú, iný sa lopotí aj s tým málom a predsa je úspešnejší aspoň sám pred sebou, čo dokázal. Hodnotenie pedagógov by bolo chybné aj na základe vzdelávania (aj keď tu už vidieť jednotlivých aktivistov a tých, čo chcú viac), takt isto na základe výsledkov celoslovenského preskúšania (kde náhoda dokáže obrovské divy). Proste a jednoducho povedané, pokoj nebude nikdy, pretože na systém spravodlivého vyplácania sa nepríde tak skoro a doterajšie pokusy sú len prvé šípy vystrelené z veľkej diaľky, keď terč ani nie je vidieť.
Takže, kolegovci...zopakujem to, čo čítate a počúvate stále zo všetkých strán. Nech nám je odmenou aspoň ten pocit, že pre deti a budúcnosť spoločnosti robíme, čo sa dá vrámci svojich schopností a možností. Nepozerajte na odmeny, nechcite za váš nadštandard nič. Vždy sa nájdu tí, čo chcú, ale aj tí, čo nemôžu. Či už ste učiteľ, robotník, manažér alebo minister, ktorý tuším ani nesmie.

* Reagovať | Eva Vrabcová | (18.06.2010 20:22 - neprečítaný)

Samozrejme, lepšie finančné ohodnotenie by som privítala, ale to nie je TO, v čom vidím v školstve najväčší problém. Ako problém vnímam skôr postoj ľudí a celej spoločnosti k učiteľskému povolaniu. Mnohí závidia (prázdniny,...), v podstate nemajú čo. (Ja osobne o tomto čase pomaly idem už len z akýchsi zvláštnych zdrojov poslednej energie. Ale aj to patrí k nášmu povolaniu. A je to tak v poriadku.) Postavenie učiteľa v spoločnosti- povedzme si úprimne- koľkí zdieľajú názor, že túto prácu môže vykonávať skoro každý (však aj oni predsa chodili do školy). Ďalej akési morálne ocenenie a ohodnotenie práce učiteľa (kolegyňa bola ohodnotená za prácu a prínos v predmete výtvarná výchova- pracovala na medzinárodných projektoch, reprezentovala nielen školu, ale aj naše Slovensko- a na "ocenení" boli ponúknutí minerálkou a čipsami, a ako odmenu si doniesla /už neviem celkom presne,ale tuším že/ balíček temperových farieb a 2 perá. Kvôli tomuto OCENENIU musela cestovať do BA, a pán minister sa ani neunúval prísť, poblahoželať a nedajbože poďakovať za prácu, prínos a reprezentáciu.) Ďalšia vec vyplývajúca z postoja spoločnosti k učiteľskému povolaniu (aj od mnohých rodičov): učiteľ je POVINNÝ poskytnúť dieťaťu absolútne všetko, byť k dispozícii kedykoľvek to ktokoľvek potrebuje, musieť si nájsť čas práve vtedy, keď to vyhovuje iným, nie nám; vždy chápať, vždy rozumieť, vždy byť vľúdny, vždy sa ovládať, vždy okamžite a správne reagovať; nechať si čokoľvek (aj nechať sa urážať či osočovať) ale nemať právo reagovať neadekvátne; tráviť s deťmi aj voľný čas - vždy a ochotne, chodiť na výlety, zabezpečiť im kultúru, relax, hru i učenie- brať za deti plnú zodpovednosť- a nedajbože žiadať za to náhradu- veď sme predsa aj my boli na danom kultúrnom predstavení či výlete; a v neposlednom rade naša POVINNOSŤ NAUČIŤ DETI potrebné veci- "naučiť" doslovne- čiže naliať do hlavy, bez ohľadu na to, či žiak priloží ruku k dielu, či sa učeniu venuje- musíme ho NAUČIŤ; ďalej obrovské právomoci detí a rodičov (môžu v podstate všetko) a naše zviazané ruky pri riešení problémov- nijako právne ošetrená ochrana osobnosti učiteľa- skutočne jedine žaloba na súd- ale ani tade cesta nevedie (2 razy sme takto ako škola riešili vážny problém, doteraz- už je to po niekoľkých rokoch- nemá škola anilen vyjadrenie súdu, nie to nejakú nápravu či vyriešenie problému); ďalej medializácia a verejné poukazovanie na niektoré zlyhania konkrétneho učiteľa- nedajbože to nezvládne a vylepí žiakovi zaucho- už o tom vie celé Slovensko, súdi ho za nepedagogický prístup a nezvládnutie situácie, málokedy hľadiac na PRÍČINU takejto neadekvátnej reakcie učiteľa, ale čo sa robí dobré, koľko času, obety a sily učiteľ dennodenne venuje deťom, na to sa už nepoukazuje, to sa nevidí, to je predsa samozrejmosť (ale tento princíp funguje aj pri "medializácii" iných povolaní, lebo spoločnosť je lačná po senzáciách, bulváre...) ..... a mnoho iných vecí, možno niektorých maličkostí, niektorých veľmi vážnych skutočností...
Mnohí rodičia, verejnosť i spoločnosť ako taká nepovažujú vzdelanie za hodnotu. Ani ju "nepropagujú". Kedysi sme počúvali "uč sa, ak chceš niečo dosiahnuť, makaj na sebe!!!" a teraz? Na čo učenie- veď dobré finančné zázemie sa dá dosiahnuť aj bez vzdelania, dokonca i bez ťažkej roboty- je toho plný svet. Moc a vplyv majú nie tí, ktorí niečo vedia či niečo pozitívne dokázali, ale tí, ktorí sa vedia šikovne obracať, majú ostré lakte a neštítia sa používať akékoľvek metódy na dosiahnutie vlastných cieľov. Pri tomto prevládajúcom svetonázore učiteľovo "uč sa, budeš to v živote potrebovať" vyznieva prinajmenšom komicky, ak nie absurdne. A nedajbože, ak ešte dodá, že slušné správanie je dôležité, tak to je už za úplného blázna.
Nepovažujem sa chuderu, ktorá má tak strašne náročné povolanie a ostatní to majú ľahké. To skutočne nie. Možno len prevrátené hodnoty spoločnosti a z nich prameniace problémy je to, čo ma v tejto práci najviac bolí, vyčerpáva a demotivuje.
Tak, chcela som sa len troškou pripojiť k tejto debate, ale sa mi to trochu "vymklo z rúk" Asi... som to potrebovala vypovedať.

* Reagovať | Oľga Červeňanská | (18.06.2010 23:07 - neprečítaný)

Nič sa Vám, milá kolegynka, nevymklo z rúk. Téma je otvorená a učiteľ si potrebuje povedať, čo ho ťaží. Možno Vám je trochu lepšie na duši, keď ste sa takto rozpísali. Niektorá učiteľka (predsa len si myslím, že muži-učitelia majú väčší nadhľad) má na to priateľku, niekto manžela, iná psychológa...
Spomínam si na moje prvé učiteľské prázdniny: trávila som ich v detských táboroch a na jazykových kurzoch. Bolo to príjemné spestrenie dovolenky i neveľká koruna navyše. Mala som niečo cez tridsiatku, keď som si uvedomila, že takto tráviť dovolenku je už nad moje sily. Teraz je nad moje sily robiť na plný úväzok. Päť a pol roka do dôchodku sa mi zdá večnosť a predstava, že by som mala byť po 60-ke ešte medzi žiakmi ma desí. Predsa len učiteľ(ka) starne rýchlejšie a generačné rozdiely sú v tomto povolaní oveľa výraznejšie, než v ktoromkoľvek inom zamestnaní.
Verím aj pánu Lengyelovi, že sú povolania, ktoré sú fyzicky i psychicky možno náročnejšie, možno aj horšie platené, ako to naše. Asi by som nemenila s murárom, ktorý robí na lešení v mraze, v daždi, v horúčave, ani s robotníkom skláňajúcim sa 8 hodín nad strojom. Nemenila by som ani s úradníčkami, ktoré sú zodpovedné za miliónové hodnoty. Napokon ani tí politici to nemajú také ľahké, ako by sa zdalo.... Rozdiely v platoch boli a budú. Spravodlivosť je ilúzia.
Problém je zrejme inde.
Dnes je ťažko každému, či robí tam alebo hentam. Zamestnaní rodičia nemajú čas na svoje deti. Z práce prichádzajú neskoro, sú unavení, vyčerpaní, podráždení, boja sa o prácu, boja sa šéfa, šéf sa bojí nadriadených, atď. ...
Unavená, vyčerpaná, deprimovaná - skrátka chorá - je celá naša spoločnosť. Všade sa šetrí nielen peniazmi, ale aj dobrým slovom. Láskavé milé slovo sme nahradili profesionálne slušnými. Len ten povinne profesionálny úsmev nám roduverným Slovákom akosi nejde. Zdvorilostné formulky v callcentre sú iba obyčajnou slušnosťou, ktorá sa na tomto poste vyžaduje.
Chýba nám ľudskosť, úprimnosť, doproprajnosť.
Taká, čo ide zo srdca.
Byť dobrým si žiada čas a energiu.
Treba sa zastaviť, uvedomiť si potreby svoje i toho druhého.
Byť ľudským, láskavým, obetavým v časovom strese a pod tlakom rodičov, verejnosti, nadriadených, je nemožné. Všetko je povrchné a najmä rýchle.
Rýchlo odučiť, naučiť, rýchlo hodnotiť, rýchlo, rýchlo...
Rýchlo vychovávať sa nedá.
Ani rozdať lásku za pár minút.
Pohladenie úchytkom je iba dotyk, nič viac.
Možno to nás trápi najviac, že z nás urobili (alebo chcú urobiť) remeselníkov, ktorí podajú kvantitatívne merateľný výkon v presne stanovenom pracovnom čase. Že musíme naučiť každé dieťa, aj keď ono o to nestojí, lebo jednostranná motivácia učiteľom je o ničom. Hovoríme, že deti k nám nemajú úctu, rodičia nás znevažujú, ignorujú, verejnost nás nedokáže oceniť ani finančne ani morálne....
Ale kdesi v hĺbke duše cítime, že nám vlastne bránia byť takými, akými by sme chceli byť: dobrými, trpezlivými a láskavými učiteľmi.
To, čo je u iných povinnosťou, pracovným príkazom, to je u učiteľa jeho podstata.
A to je veľký rozdiel!
Komunikácia s deťmi založená na humánnom základe je neporovnateľná s komunikáciou s klientami callcentra.
Pracovať s deťmi, znamená žiť životom každého z nich. A to si žiada veľa energie.
Všade na svete majú učitelia nadštandardný počet dovolenkových dní - učiteľovi je jasné, prečo.
A kto to nevie a nechápe, tomu to nevysvetľujme!
Nikdy to nepochopí!
Pripájam sa k prianiu pekne prežitej dovolenky!

* Reagovať | Jana Homolová | (19.06.2010 16:33 - neprečítaný)

Krásne ste to povedali: ..."bránia námbyť takými,akými by sme chceli byť." Presne tak to cítim aj ja ! Chcem učiť na základe humanistických princípov, využívať alternatívny model , ale....nie je mi to umožnené.

* Reagovať | Ľubica Lauková | (24.06.2010 18:02 - neprečítaný)

Úplne s Vami súhlasím. Učím už veľa rokov a väčšinu žiakov rada, ba priam s nadšením. A odrazu príde klasifikácia , tlak rodičov, verejnosti, nadriadených :-(.
Prečo sú rodičia nekritickí a nedôverujú hodnoteniu učiteľa? Učiteľ porovná žiaka s jeho spolužiakmi v triede a klasifikuje jeho vedomosti a schopnosti v porovnaní s inými deťmi, rodič vidí len svoje dieťa, ktoré je pre neho ideálom. To ideálne dieťa však tiež raz bude postavené pred skúšky a keď ich nezvládne podľa svojich predstáv, bude nešťastné. Pracovať s deťmi znamená zvládnuť nielen rýchlu dobu, ale aj tlak z mnohých strán na učiteľa.
Najväčší kus práce v tomto školskom roku máme za sebou. Už len dotiahnuť nejaké maličkosti a potom si v pokoji oddýchnuť!

* Reagovať | Marta Pehaničová | (25.06.2010 19:18 - neprečítaný)

...naozaj sa Vám, pani Vrabcová nič "nevymklo" z rúk. Naopak, čítate z duše nám, mnohým učiteľom. Nejde tu o žiadne sťažovanie sa, sú to pravdivo a úprimne napísané slová...mne osobne veľmi zaimponovali a cítim sa akosi "ľahšie", keď viem, že je dosť takých, čo zmýšľajú a cítia to rovnako ako Vy. Aj ja by som sa chcela veľmi pekne poďakovať všetkým kolegom za podnetné nápady a materiály, ktoré mi pomohli pri mojej práci. Prajem všetkým príjemnú dovolenku...

* Reagovať | Eva Vrabcová | (19.06.2010 00:43 - neprečítaný)

Ďakujem. Za pochopenie. Vystihli ste to úplne presne. "Rýchlo..." No rýchlosťou, ktorou sa rúti vpred tento svet, sa len rýchlejšie dopracujeme ku KONCU- ku ktorému takýmto životom smerujeme namiesto toho, aby sme sa zastavili, poobzerali a zistili, že svet je vlastne tak krásny a že zdieľať jeho krásy s ľuďmi okolo seba, je to najkrajšie, čo nám život ponúka.
Tiež prajem krásnu dovolenku a čas na vnímanie krás Všetkým!

* Reagovať | Jana Homolová | (23.06.2010 11:43 - neprečítaný)

Svet sa naozaj rúti bezhlavo vpred. Práve som pozerala TV a je mi nanič z toho, že ešte sa ani neuskutočnila jedna reforma a už sa "nová vláda" chystá robiť "NOVÚ" reformu v školstve. Chúdence deti achudáci učitelia!!!!

* Reagovať | Iveta Kováčová | (21.07.2010 17:24 - neprečítaný)

Istá moja kolegyňa povedala vetu, s ktorou sa stotožňujem aj ako rodič, aj ako učiteľ - JE DAR MAŤ DOBRÉHO UČITEĽA. Spoločnosť (rodičia) si neuvedomujú často akých majú ich deti učiteľov. Vidia ich drobné nedostatky, no unikajú im kvality učiteľov, ich dennodenná drobná práca, ich postoje, názory, vedomosti... ktoré denne dávajú deťom, ktorých rodičia často nestihajú dať (zabezpečia stravu, osobné potreby,..). Čítala som tu veľa myšlienok, s ktorými sa stotožňujem. Osobnosť učiteľa je aj v tom, že dáva (kto chce prijať) ale aj ustúpi a chráni sa (kto nechce prijať). Ide vždy o komunikáciu (aj s rodičom), dať argumenty, obhájiť svoju prácu. Uvidíme, čo nám pripraví nový minister. Prajem peknú dovolenku.


*Pridať komentár