Prečo práve AJ ako CJ od 1. ročníka na ZŠ?

Blog  |  Andrea Dováľová  |  školstvo  |  18.08.2010 15:45

Po precitani vsetkych prispevkov mi neda, aby som sa nevyjadrila k  zavedeniu vyucby ani nie tak CJ ako konkretne AJ uz od prveho rocnika na ZS. CJ od prveho rocnika - mnohi sa tomu brania, ze su aj dolezitejsie veci, ano s tym suhlasim, ale na druhej strane ucenie CJ (sama ho vyucujem od 1. roc.) prebieha hravou formou a je to velmi prospesne. Deti si spontanne osvojuju jeho vyslovnost, postupom casu aj zakladne pravidla pravopisu, zakladnu SZ, ktoru treba neustale opakovat .. atd atd. Co ma vsak viac trapi, je, preco prave AJ?????? Ano, v rebricku svetovych jaykov je na 1. mieste, ale nie tomu dlho. Donedavna to bol NJ. Nehovoriac o tom, ze jednou z nasich susednych krajin je prave nemecky hovoriaca krajina - Rakusko. V ramci Európy je materinskym jazykom v 4 krajinach a v dalsich 3 je uradnym jazykom - spolu je to 7 europskych krajin. Nemecko predstavuje celosvetovy magnet pre vzdelavanie a vyskum, je najväcsi vyvozca na svete, najväcsia hospodarska velmoc v EU ... atd atd. Mohla by som kludne pokracovat. Nejde len o hospodarstvo, ze ovladanie NJ zlepsuje sance na pracovnom trhu .... alebo ze mnohi, ktori skoncili SS a nevedia sa zamestnat navstevuju prave rozne kurzy, aby mohli pracovat v Rakusku ci Nemecku, co su realtivne blizke krajiny a predstavuju moznost castejsie chodit domov ......jedna sa aj o aspekty samotneho jazyka ako CJ, ako napr. to, ze mnoho slov, ktore sa pouzivaju su prevzate prave z NJ, jednoduchsia vyslovnost ako aj pravopis v provnonani s AJ, hoci tazsia gramatika, ale pribuznejsia tej slovenskej .. atd atd. Vseobecne je dokazene, ze je jednoduchsie zacinat s AJ ako 2. CJ cize po NJ ako naopak. Taktiez sa vela pise o IVP v CJ. IVP sa vypracuva pre deti so specifickymi poruchami ucenia. Tu je tiez velmi dolezite spravne diagostikovat tie deti a zatriedit ich k vhodnemu jazyku. Suvisi to s dominanciou pravej a lavej hemisfery, na to vsak psychologovia a spec. pedagogavia zabudaju a triedenie v nasich skolach vyzera asi tak - sikovni sa ucia AJ, s poruchami ucenia NJ (Viac o tejto problematike v publikacii "Svet cudzích jazykov. DNES. Inovačné trendy v cudzojazyčnej výučbe.") Kedysi   bolo take triedene, lenze "Vazeni" pozor. Vyucovala sa rustina, a to je slovansky jazyk a teda v mnohom spolocny s tym nasim materinskym. To by sa malo tiez zohladnovat pri vyucovani CJ. Preco trapit deti so SPU s tazkou a mozno pre nich nepochopitelnou gramatikou, s vecami, ktore si mozno nikdy sami nedokazu precitat a pochopit a v konecnom dosledku prakticky uplatnit ...  . Netvrdim, ze AJ alebo NJ nezvladnu vsetky deti so SPU, ale od toho su tu uz specialny pedagogovia a ti, co ich diagnostikuju, no a v neposlednom rade samotni pedagog, ktori sa s dietatom stretava dennodenne a dokaze posudit, ci to dieta zvlada alebo nezvlada naroky toho ktoreho CJ. A mozno by sa to dalo z väcsej casti diagnostikovat a vyhodnotit po 1. roc.  Cize opat sme pri otazke, ci zacat s CJ naozaj uz od 1. roc.  (s CJ a nie s AJ), alebo to ponechat na 3. roc., kedy su tie schopnosti dietata trochu vyspecifikovane a pedagog v spolupraci so spec. pedagogom, prip. psychologom dokaze posudit jeho predpoklady na studium CJ.

Tak potom preco vsetci bezhlavo AJ. Su tu aj ine CJ. Ja osobne som len nedavno zacala s AJ a vobec nemam pocit, ze by som nieco zameskala. Pri jeho vyucbe mi v mnohom pomaha ovladanie NJ,jedine v com vidim problem je vyslovnsot a citanie. Mnohym textom dokazem porozumiet a pri tom len hladam podobnost s nemeckymi slovickami, narocnost pociatocnej gramatiky sa neda porovnat s tou nemeckou ... Nechcem hodnotit, ktory jazyk je narocnejsi  ... tymto nechem na nic utocit, vystudovala som NJ, a ako jazykarka viem, ze kazdy jazyk je specificky a kazdy ma svoje tazsie a lahsie casti v gramatike, vychadzam len zo svojich skusenosti, s vyskumov a v konecnom dosledku z toho, ze AJ a NJ su germanske jazyky. Bez akehokolvek doterajsieho intenzivneho kontaktu s AJ v podobe jeho ucenia sa som sa dorozumela v Londyne, rozlustila, ked mi PC vyhodil nejaku tabulku, alebo som potrebovala nainstalovat nejake CD, reklamnym spotom ....  Moji rodicia rozumeju, ze free time je volny cas, holiday prazdniny ci dovolenka alebo tazke How are you? ....  .. atd. Tak kde je tu logika ?!  Suhlasim! Hovorme  a diskutujme o zavadzani CJ na prvom stupni, ale prosim Vas nie len o AJ - to po prve a po druhe -  ziadni rychlokvaseni jazykari, hoci pre mnohych by sa mohlo zdat, ze sa jedna len o 1. stup. ZS a co je na tom, deti naucit pocitat do 20 a zopar slovicok k tomu. To mozu hovorit len taki, ktori  ten jazyk neovladaju a nevystudovali ho. A v neposlednom rade - co je dolezitejsie,  ako dobre vybudovane zaklady ...... prave na 1. stup. ZS!!!!




Hodnotenie:    | Zobrazení: 2837


* ohodnotiť

Diskusia

pridať komentár

* Reagovať | Peter Lengyel | (18.08.2010 17:26 - neprečítaný)

Materinský, nematerinský jazyk..... Prišiel som do Francúzka, jedine anglicky, prišiel som do Španielska, nemecky ani fuka, zase len angličtina, v Budapešti, tiež anglicky. Na počítači, zase len anglicky. V Bulharsku, Chorvátsku, tiež skôr anglicky. Škandinávci bez komentára. Prosto mám pocit, že angličtina je všade okolo mňa. Nevravím, že v určitých oblastiach nedominuje nemčina, ale angličtina podľa mňa viac.
Čo sa týka výučby jazyka, si myslím, že by pomohli NEDABOVANÉ filmy so slovenskými tittulkami. Aj by sa viac čítalo a bolo by to prirodzené učenie. V Nórsku je vie aj rybár na dedine anglicky.

* Reagovať | Martina Labdíková | (18.08.2010 22:15 - neprečítaný)

Ja len krátko k tým nedabovaným filmom... Mám skúsenosť, že Nóri majú každé Vianoce "naše" Tri oriešky pre Popolušku v originálnom českom jazyku s nórskymi titulkami... a nikomu to nevadí... žeby na tom naozaj niečo bolo?

* Reagovať | Peter Lengyel | (19.08.2010 07:30 - neprečítaný)

Ešte ma napadla jedna vec, čo sa týka jazyka. Brzdou v našom vzdelávaní jazykov sme si aj tak trochu my ako spoločnosť. Rodič očakáva, že sa jeho dieťa sa v škole naučí angličtinu. Ale ak natrafí na učiteľku, ktorá učí systémom, že s deťmi komunikuje kombináciou angličtiny a posunkovej reči (mal som 7 učiteliek angličtiny, iba jedna to robila takto a vtedy som sa navjviac posunul), tak sa príde rodič sťažovať, že je to nie je podľa osnov... Prosto mám niekedy pocit, že sa u nás učí angličtina ako fyzika, či prírodopis.

* Reagovať | Andrea Dováľová | (19.08.2010 10:20 - neprečítaný)

Nikto netvrdi, ze nevyucovat AJ. Je to svetovy jazyk cislo 1 - k tomu niet co dodat a nemozno to ani popriet. Lenze na ZS sa zacina uz aj s druhym CJ v 6. roc. Ak by sa zacialo len s AJ, jednak bude nedostatok jazykarov - anglictinarov, co bude viest k neodbornemu vyucovaniu jazykov a co moze byt horsie, ako zle polozene zaklady, na druhej strane, ked ostatne jazyky sa budu vyucivat len ako druhe s dotaciou max. 2 hod tyzdenne, na malych skolach to nepokryje uväzky jazykarov - odborníkov, co bude opat viest k neodbornosti a potom sa necudujme, ze CJ sa u nas vyucuje ako prirodopis, ci fyzika ....
Na druhej strane mosta tu stoja prave rodicia, ktori svoijimi "kompetenciami" zväzuju ruky ucitela - tym ma na mysli presne to, ze ocakavaju, ze sa jeho dieta nauci CJ, ale ked ho chce ucitel k tomu priviest, tak sa prichadzaju do skol stazovat ....pokial sa nejedna o skoly s jazykovym zameranim .... A hoci je to na zaciatku pomerne tazke, dieta si zvykne, nauci sa dedukovat, zvykne si na to, ze musi vnimat v CJ, no a potom to uz pojde lahsie..... Este sa musi vela zmenit a predovsetkym sa musi zmenit myslenie nasej spolocnosti, ktora (mam taky pocit) este stale chce len vela brat a vela dostat, ale urobit preto len minimum a mozno aj vobec nic ...

* Reagovať | Peter Lengyel | (19.08.2010 10:55 - neprečítaný)

Citlivá téma - nepokrytie uväzkov. Školy majú možnosť tvorby nových/posilňovania predmetov. Ale škola nerozmýšľa tak, aby poskytla čo najlepšie a inovatívne vzdelanie, ale rozmýšľa tak, aby pokryla úväzky. To znamená, že žiaci nebudú mať napríklad sexuálnu výchovu, lebo ju porebujú , ale budú mať francúžtinu, lebo má škola nepokrytú francúzštinárku.
Musíme byť pripravení aj na to, že sa doba môže zmeniť. Kedysi sme mali pestovateľské práce, mali sme školské políčko, učili sme sa kopať. Ale skoro nikto nemal záhradu a všetko ovocie a zeleninu si kúpil v hypermarkete. A tak sa stali pestovateľské práce zbytočné (pre základnú školu). Nechcem sa nikoho dotknúť, ale možno je práce teraz táto situácia s jazykmi. Musia byť určené priority, určený základ a vláda určila angličtinu na základe analýz. Nevravím, že nemčina, ruština, francúžtina nie, ale to už nepovažujem za základ. To by už mala byť nadstavbová voľba, pre ktorú sa dieťa rozhodne podľa toho, čo chce ďalej využívať.

* Reagovať | Judita Romanová | (19.08.2010 11:45 - neprečítaný)

Ja som chodila 11 rokov súkromne na nemčinu, kde nás, maximálne 3 v skupine, učila pani, ktorá s nami komunikovala jedine v nemčine, poprípade po rakúsky, aby sme si zvykli aj na odlišnosti v jazykoch a naučila nás všetkých, lebo sme CHCELI a je to vždy iba o chcení, nielen o metodike výučby. Pre nás bolo automatické, že 2x do týždňa po vyučovaní sme išli do osvetovej besedy (za starých čias, kde bola možnosť rozličného vzdelávania sa), aktívne sme sa zúčastnili 60 minútovej výuky a doma sme si sadli, ako samozrejmosť, ku úlohám, ktoré vyplývali z tejto výuky. Učili sme sa sústavne, lebo sme CHCELI a je to aj o CHCENÍ a nie o nejakom vynútenom prístupe k niečomu!!! Keďže sme boli zvyknutí na taký spôsob komunikácie, tak sme automaticky hovorili s Nemcom, ak sme nejakého stretli, nemali sme v sebe bairéru, že čo ak niečo zle poviem a pod. veci. Výuka y mala byť spojená aj s praxou, teda s nejakým pobytom v krajine, ktorej jazyk sa žiak učí a to z dôvodu, že časom si zvykne na spôsob komunikácie so svojim vyučujúcim, na jeho tempo a takisto sa nehanbí rozprávať pred svojimi spolužiakmi. Samozrejme, takéto pobyty sú finančne náročné pre rodičov, tak by mali byť dotované z nejakého fondu. Bez styku so živým jazykom takáto výuka nedosahuje skutočný efekt. Takisto sú vhodné mládežnícke časopisy v tom ktorom cudzom jazyku: práca so skutočným textom nie byť iba priklincovaný na internete, lebo to je pohodlnejšie.
Ako v inom blogu som spomínala, aktívne ovládam viacero cudzích jazykov slovom i písmom, ibaže nemám na to doteraz úradný doklad, až na maturity. V r. 2003 som nastúpila na túto školu a rovno mi pridelili výuku AJ vo všetkých ročníkoch na 2. stupni. Mala som k dispozícii iba niekoľko učebníc Projectu 1, pracovný zošit iba pre seba - ináč nič, pretože rodičia tunajších žiakov so sociálne slabšieho prostredia (rómskych žiakov) nemajú finančné prostriedky na zakúpenie pracovného zošita, tak som si musela poradiť ako som vedela. Keďže slovenčina nie je mojim materinským jazykom, vedela som sa vžiť do ich kože, že rozmýšľajú vo svojom rodnom jazyku, ale museli reagovať v cudzom a tento jazyk bol pre nich vlastne tretí, tak som ich učila podľa toho, ako mňa viedli kedysi a čo sa usvedčilo u mňa. Mala som síce štandardy a pekne vypracované ČTP, ale som ich prispôsobila v náročnosti pre jednotlivé tak, že som ich učila "iba užitočné veci", čo budú potrebovať v každodennej komunikácii s cudzincom či v zahraničí a aby nebáli sa komunikovať. Keďže učebnice neboli, poctivo sme sa pripravovala na každú hodinu spôsobom, že som čerpala so svojich zdrojov z domácej knižnice, pripravovala som pre nich pracovné listy, texty, cvičenia, slovníky, každú tému sme rozvíjali z ročníka na ročník a prispôsobovala som aj im, pretože napr. pri doprave som im darmo vysvetľovala druhy cest. lístkov na železnici, ak v živote necestovali vlakom a z dediny si päty nevytiahli, tak nevedeli ani rozdiel medzi osobným vlakom a rýchlikom a mohla by som pokračovať takto ďalej. Všetko muselo byť hneď premietnuté do praxe, ako napr. pri TC jedlá, sme zhotovili jedálny lístok, zobrali sme si príbor, taniere, poháre zo školskej jedálne, prestreli sme stôl tak, ako má byť a zahrali sme sa na čašníka a hosťa. Samozrejme, na hodinách sme všetko, čo sme prebrali, aj sme si písali na tabuľu a do zošitov. Mala som aj krúžok AJ a NJ, pretože z tejto dediny mnohí pracujú v nemecky hovoriacich krajinách, tak uvítali aj takú možnosť pre svoje ratolesti. Aj na krúžku som dbala na to, aby deti vedeli jazyk slovom i písmom, išlo to pomalšie, ale výsledky boli priaznivé. Krúžok AJ praktizujem doteraz na 1. stupni a ak im ten materiál vhodne predložíme, tak žiaci budú mať o neho aj záujem.
Rozpisujem sa nie preto, aby som sa chválila, ale aby som sa podelila so svojimi postrehmi, že naozaj záleží na snahe učiteľa, na chcení toho žiaka a v neposlednom rade, aby tie vedomosti v žiakovi ostávali natrvalo, aby mal z čoho čerpať či nadväzovať v neskoršom období.

* Reagovať | Oľga Červeňanská | (23.08.2010 23:10 - neprečítaný)

Nedá mi nevyjadriť sa k problému vyučovania cudzích jazykov u detí s poruchami učenia.
Vieme, aké sú to deti a aké veľké problémy majú zvládnuť len techniku čítania v materinskom jazyku. O písaní ani nehovorím. Kým učiteľ v 1. ročníku príde na to, že ide o poruchu učenia, uplynie istý čas. Kým ho vyšetrí psychológ, je aj koniec školského roka. Niekedy sa porucha zístí až v neskoršom ročníku a stáva sa, že rodič s psychologickým vyšetrením nesúhlasí. Čo s takýmito deťmi? Rozmýšľa niekto, ako ich zaradiť - či nezaradiť na cudzí jazyk?
Mám skúsenosť, že audioorálne metódy používané vo výuke raného obdobia dieťaťa sú vhodné i pre deti s poruchami učenia. Problém nastane, keď sa v 2. - 3. ročníku zaradí do vyučovania CJ čítanie a písanie. Anglický jazyk so svojou zložitou ortografiou sa stane pre ne veľkou brzdou a začne ich demotivovať. Pri prechode na 2. stupeň takéto dieťa dosahuje svoju hranicu a začína stagnovať. Čítanie a písanie prelína s posluchom a ústnou produkciou. CJ je pre neho už taký zložitý, že dieťa prestane stačiť až nakoniec vôbec nepracuje. V 6. ročníku pribudne 2. CJ a problém sa prehĺbi.
Zaradiť 1. CJ od 1. ročníka plošne pre všetkých žiakov je odvážne nariadenie. Integrácia a individuálny prístup je slabou barličkou...
Čo sa týka otázky: AJ alebo iný CJ ako prvý? Kolegovia, ktorí študovali angličtinu na základoch vedomostí z nemčiny, hovoria, že naučiť sa AJ je potom "prechádzka ružovým sadom" a odporúčajú učiť sa najskôr NJ. Aj ruština, na ktorú niektorí učitelia "posúvajú" najmä slabšie deti s tým, že príbuznosť jazyka im učenie uľahčí, sa môžu mýliť. Naučiť sa azbuku nie je ľahké, čiže pre deti s poruchami učenia je vážnou prekážkou úspechu.
Každopádne nám chýba dôkladnejšia analýza a tiež skúsenosti.
To, že dnes padlo rozhodnutie, začať s povinným vyučovaním AJ od 3. ročníka, považujem za rozumné. Menej je myslím aj v tomto prípade viac. Vyučovanie CJ od 1. ročníka by som naďalej nechala iba u žiakov s rozšíreným vyučovaním cudzieho jazyka, teda takým, ktorí uspejú v testoch zrelosti (robia ich psychológovia) pred nástupom školskej dochádzky.
A ešte učitelia-jazykári. Ovládať metodiku vyučovania na 1. stupni je veľmi, veľmi náročné. Ak si niekto myslí, že to zvládne maturant, tak mu odkazujem: NEZVLÁDNE!!!

* Reagovať | Mária Liptáková | (08.09.2010 10:25 - neprečítaný)

Cudzie jazyky by mali učiť hlavne v zŠ buď jazykovo zdatní učitelia s viacročnou stážou v zahraničí, alebo cudzojazyční lektori. Začať čím skôr /už od MŠ/ je potrebné. Čím skôr budú naše deti jazykovo zdatné, tým skôr budú schopní komunikovať so zahraničím / rovesníkmi/ a zistia, že sa dá aj inak žiť, že ich možnosti sú neobmedzené, že vzdelávať sa dá aj v pohode. Dúfam, že aj chaos pre nás učiteľov konečne prestane. Bojím sa trochu, že my - 50 - nici sa toho nedožijeme, pretože pomrieme na pracoviskách ! Veľa zdravia, kolegovia a bezstresový školský rok všetkým !


*Pridať komentár