Ranné kruhy nie sú príkazom – v štátnom vzdelávacom programe (ŠVP) nie je napísané, že ich škola musí realizovať. Sú odporúčané ako forma práce, ktorá prirodzene podporuje kľúčové kompetencie napr. komunikáciu, empatiu, zdieľanie pocitov, reflektovanie, spoluprácu a sebareguláciu. Je na škole (alebo učiteľovi), či a ako ranné kruhy zavedie. 

Kým v minulosti sa školy zameriavali predovšetkým na vedomosti a kognitívne schopnosti , nová kurikulárna reforma si uvedomuje, že pre úspech v živote a celkovú pohodu sú veľmi dôležité emocionálne a sociálne zručnosti detí.
Učenie sa emóciám a ich zvládaniu nieje riešené ako samostatný predmet , ale je prelínané a integrované do všetkých predmetov a aktivít v škole. Metódy, ako je projektové vyučovanie, práca v skupinách, diskusie, hranie rolí, prirodzene podporujú rozvoj sociálnych a emocionálnych zručností. Žiaci sa učia spolupracovať, riešiť konflikty, vyjadrovať svoje názory a počúvať druhých. Mnohé školy, ktoré už implementujú reformu, zavádzajú pravidelné ranné kruhy, kde majú žiaci priestor podeliť sa o svoje pocity, zážitky, a tým sa učiť porozumieť sebe aj druhým. Témy ako duševné zdravie, prevencia šikanovania, prosociálne správanie sú prirodzene začlenené do rôznych oblastí vzdelávania. 
Žiaci sú vedení k tomu, aby hodnotili samých seba, uvedomovali si svoje silné stránky a oblasti, na ktorých musia pracovať. Rovnako učiteľ  kladie dôraz na priebežné hodnotenie, ktoré žiakovi poskytuje spätnú väzbu k tomu, ako sa zlepšuje nielen vo vedomostiach, ale aj v sociálnych a emocionálnych zručnostiach. Učiteľ pomáha žiakovi uvedomiť si jeho pokroky v komunikácii, empatii, sebaregulácii.
Reforma zdôrazňuje, že škola by nemala fungovať izolovane. Je dôležité zapájať rodičov do procesu vzdelávania a informovať ich o dôležitosti rozvoja sociálnych a emocionálnych zručností, prepájanie s mimoškolskými aktivitami, ktoré rozvíjajú well-being.

Ak obsah a ciele Zdravotnej telesnej výchovy nekorešpondujú s výkonovým a obsahovým štandardom povinnej TSV, nie je možné danú hodinu zakomponovať do TSV ako jej súčasť. Ak ide o nový predmet (aj keď využíva hodinovú dotáciu z disponibilných hodín), a jeho obsah sa líši od povinného TSV, je potrebné vypracovať vlastné učebné osnovy pre Zdravotnú telesnú výchovu.

Zmena je najmä v tom, ako premýšľame nad tým, čo žiaci potrebujú vedieť a vedia urobiť. Už to nie je len o tom, že preberieme všetky písmenká a príklady, ale že žiaci začnú rozumieť svetu okolo seba, rozvíjať sa celostne, cez pohyb, rozhovor, spoluprácu. V praxi to vyzerá tak, že učitelia viac kombinujú predmety, využívajú tematické bloky a dávajú žiakom priestor objavovať.

Je dobré pozrieť sa na výstupy v kurikule – ak ich učebnica podporuje, môže sa pokojne používať. Mnoho učiteliek si vytvára vlastné pomôcky, niektoré kombinujú viac zdrojov. Dôležité je, že sami rozhodujete, čo si vyberiete a prečo.

Môžete sa nimi inšpirovať, ale plánovanie už nie je viazané na kapitoly. Prispôsobte si materiály žiakom a kombinujte učebnicu s online zdrojmi či projektmi. Učebnica je základ, nie jediný zdroj, a môžete ju doplniť o interaktívne metódy. Nový kurikulárny prístup poskytuje flexibilitu prispôsobiť výučbu kompetenciám, ktoré chceme u žiakov rozvíjať, a formám, ktoré im najlepšie vyhovujú.

Niektoré vydavateľstvá zamerané na tvorbu školských a vzdelávacích pomôcok už ponúkajú produkty v súlade s novým ŠVP.

Z toho, že na konci prvej triedy niektorí žiaci ešte nemusia byť zdatní v čítaní a písaní, nie je potrebné mať obavy. Nový prístup v kurikule sa totiž sústreďuje nielen na finálne výsledky, ale aj na to, ako sa žiaci učia a aké zručnosti získavajú. Každý žiak potrebuje svoj čas a má svoj vlastný spôsob, ako si veci osvojuje, a to je úplne v poriadku. Dôležité je, aby ste im zabezpečili podporujúcu a inšpiratívnu cestu učenia, ktorá im umožní rásť podľa ich osobných potrieb.

Dôležité je, že sa výstupy v novom kurikule hodnotia na úrovni celého prvého cyklu (1. - 3. ročník), nie len na konci prvého ročníka. To znamená, že kompetencie ako čítanie a písanie sa majú rozvíjať postupne počas celého prvého cyklu a nie nutne dosiahnuť v prvom ročníku.

Zavádzanie nového kurikula mení aj pohľad na vzťah medzi školou a rodičmi. Už nejde len o príležitostné informovanie o známkach či správaní dieťaťa. Dôraz sa kladie na partnerský prístup – budovanie dôvery, spoločných cieľov a otvorenej, zrozumiteľnej komunikácie medzi učiteľom a rodinou.

Úloha učiteľa sa v tomto vzťahu posúva – nie je len nositeľom hodnotení, ale stáva sa sprievodcom, ktorý pomáha rodičovi porozumieť, ako sa dieťa učí, čo mu ide, kde potrebuje podporu a ako možno jeho rozvoj účinne posilniť. Známky už nie sú jediným ukazovateľom výkonu – dôležitejšie je sledovať pokrok dieťaťa, rozvoj jeho kompetencií a individuálny posun v učení.

Spolupráca s rodičmi tak získava novú formu. Namiesto jednorazových triednych schôdzok sa viac osvedčujú pravidelné konzultácie, práca s portfóliom alebo krátke spätné väzby. Takýto spôsob umožňuje rodičovi cítiť sa ako súčasť vzdelávacieho procesu – nie len ako pasívny príjemca informácií.

Veľký význam má aj zapojenie rodičov do učenia mimo školy – nie formou doučovania, ale prostredníctvom bežných každodenných situácií. Spoločné čítanie, rozhovory o školských témach, hranie hier alebo jednoduché praktické aktivity môžu výrazne prispieť k rozvoju schopností dieťaťa. Učiteľ tu zohráva rolu podporovateľa a môže rodičovi ponúknuť konkrétne tipy, ako tieto aktivity prirodzene zaradiť do bežného dňa.

Je tiež dôležité, aby rodičia porozumeli novému jazyku kurikula. Termíny ako výstupy, kompetencie či formatívne hodnotenie môžu pôsobiť neznámo. Preto je užitočné vysvetľovať zmeny jednoducho, vecne a na konkrétnych príkladoch z praxe. Viaceré školy už pripravujú letáky, videá alebo krátke správy, ktoré pomáhajú rodičom lepšie sa zorientovať v novom prístupe.

Zmyslom tejto zmeny je vytvoriť skutočné partnerstvo medzi školou a rodinou. Cieľom nie je hľadať chyby, ale spoločne rozvíjať silné stránky dieťaťa a hľadať cesty, ako ho čo najlepšie podporiť v jeho raste. Učiteľ a rodič tak ťahajú za jeden povraz – v prospech dieťaťa.

Ak sa rodičia cítia súčasťou procesu, sú ochotnejší spolupracovať a vnímajú školu ako spojenca, nie kritika.