Hlavným kľúčom je postupnosť, tímová spolupráca a uvedomenie si, že netreba byť na všetko sám/sama.

V praxi sa učiteľkám najviac osvedčilo zavádzať zmeny postupne a s rozvahou. Nie je potrebné meniť všetko naraz – úplne postačí, ak si zvolíš jednu oblasť, napríklad čítanie, hodnotenie alebo projektové vyučovanie, a začneš v nej pracovať podľa nového kurikulárneho prístupu. Aj drobná zmena, ako iný spôsob zadania úlohy alebo väčší dôraz na skupinovú prácu, je dôležitým krokom vpred.

Veľkou oporou je aj spolupráca s kolegyňami. Na mnohých školách sa začalo rozvíjať tímové plánovanie, kde si učiteľky navzájom delia prípravy, nápady a materiály. Niektoré si rozdelia výstupy v rámci predmetov a každá pripraví aktivity, ktoré si následne zdieľajú – čo výrazne šetrí čas aj energiu.

Pomáha aj využívanie už hotových pomôcok. Vzniklo množstvo podporných materiálov – od učebných scenárov až po pracovné listy a online nástroje. Nie je nutné všetko vymýšľať od nuly. Materiály si môžeš upraviť podľa potreby, prispôsobiť žiakom a ušetriť si tak cenný čas na iné aktivity.

Mnohé učiteľky tiež zistili, že veľa prvkov nového kurikula už dlhodobo intuitívne používajú – napríklad pri práci v skupinách, v tvorivých aktivitách či v hodnotení žiakov. Často ide len o to naučiť sa pomenovať tieto činnosti jazykom kurikula, napríklad „žiak opisuje situáciu“ = rozvíja komunikačnú kompetenciu.

Veľmi dôležitá je aj podpora vedenia školy a mentorov. Viaceré školy už upravujú časové dotácie, harmonogram porád či metodické dni tak, aby vytvorili priestor na spoločné plánovanie a prácu s kurikulom.

V konečnom dôsledku ide o to, nájsť si svoj vlastný spôsob, ako zmenu uchopiť – nie rýchlo, ale udržateľne a s pocitom zmysluplnosti.